Sobota – Pán Boh spolu s Adamom a Evou obdivne pozorovali rajský domov. Scenéria bola krásna. Keď slnko v šiesty deň stvorenia pozvoľna zapadalo a začali sa objavovať hviezdy, „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (1 Moj 1,31). Tak Boh dokončil svoje stvorenie „neba i zeme a všetkých ich vojov“ (1 Moj 2,1). Nech však už bol práve dokončený svet akokoľvek krásny, najväčším darom, ktorým Boh mohol stvorených ľudí obšťastniť, bola prednosť osobného vzťahu s ním. Preto im dal sobotu, deň zvláštneho požehnania, priateľstva a spoločenstva s Tvorcom.
Sobota má ústredný význam pre bohoslužbu veriacich. Ako pamätník stvorenia poukazuje na dôvod, prečo máme Boha uctievať: On je Stvoriteľ a my sme jeho stvorenie. Sobota je teda základom bohoslužby, pretože túto slávnu pravdu zvestuje tak, ako žiadne iné ustanovenie. Pravý dôvod bohoslužby nielen v siedmy deň, ale všeobecne, spočíva v odlišnosti stvorenia od jeho Tvorcu. Podľa Božieho zámeru mala sobota túto pravdu ľuďom stále pripomínať.
Kristus pravidelne svätil sobotu účasťou na bohoslužbe a zvestovaním Božieho odkazu (Mar 1,21; 3,1-4; Luk 4,16-27; 13,10). Kristus sa však okrem bohoslužby v tento deň stýkal aj s ľuďmi (Mar 1,29-31; Luk 14,1), trávil čas v prírode (Mar 2,23) a konal skutky milosrdenstva. Keď bolo treba, uzdravil chorých a pomáhal (Mar 1,21-31; 3,1-5; Luk 13,10-17; 14,2-4) (Ján 5,1-15; 9,1-14). Keď ho kritizovali, že v sobotu pomáhal trpiacim, Ježiš odpovedal: „V sobotu slobodno dobre robiť“ (Mat 12,12). Svojím uzdravovaním sobotu ani nenarúšal, ani nezrušil. Odstraňoval však neznesiteľné predpisy, ktoré prekrúcali význam soboty, ako Božieho prostriedku duchovného osvieženia a radosti. Podľa Božieho zámeru mala byť sobota pre ľudstvo duchovným obohatením. V sobotu možno robiť to, čo podporuje spoločenstvo s Bohom. To však, čo od tohto zámeru odvádza a sobotu mení na deň zábavy, nie je podľa Božej vôle. Pán soboty nás všetkých pozýva, aby sme nasledovali jeho príklad. Sobota je symbolom nášho vykúpenia v Kristovi, znamením nášho posvätenia, znakom našej oddanosti Bohu a určitou predzvesťou našej večnej budúcnosti v Božom kráľovstve. Sobota je trvalým znamením večnej zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom. Radostné zachovávanie tohto posvätného času od večera do večera (od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu) je oslavou Boha a jeho stvoriteľských i vykupiteľských činov.
(kb)
