Predstavitelia Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Rusku, na Ukrajine a v ďalších východoeurópskych krajinách podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú „všetkých ľudí dobrej vôle,“ aby sa pridali ku službe zmierenia po tom, čo sa politická situácia na Ukrajine sa opäť vyostrila.
Pod vyhlásenie sa podpísal aj predseda CASD na Ukrajine, ktorý už v uplynulých mesiacoch požiadal veriacich o modlitby za Ukrajinu. Zároveň ich vyzval k tomu, aby svoje názory a presvedčenie dávali najavo zmierlivou cestou a nepodporovali nepriateľstvo či nepokoje v uliciach a na internete.
V podobnom duchu sa nesie i spoločné prehlásenie predstaviteľov cirkvi z východoeurópskych krajín. Veriaci sú nabádaní k modlitbám za nenásilné vyriešenie konfliktu. Taktiež majú vytvárať atmosféru, ktorá prispeje ku pochopeniu kultúrnych rozdielov a vybudovaniu medziľudských vzťahov bez ohľadu na rasu, národnosť, duchovné či politické presvedčenie.
Oficiálnu výzvu cirkvi podpísali predstavitelia Euro-Ázijskej divízie CASD, predstavitelia únií a misijných únií Ruska a Kaukazu, Ukrajiny, Bieloruska i Moldavska. Informovala o nej i Česko-Slovenská únia CASD na svojej oficiálnej webovej stránke.
Ukrajinský kanál HopeTV začal medzičasom vysielať denný modlitebný maratón s názvom „Boh zachráň Ukrajinu“. V relácii sú okrem iného predstavované príbehy jednoty a odpustenia z celej krajiny. Podľa predstaviteľov CASD je HopeTV jedinou kresťanskou televíziou na Ukrajine, ktorá reaguje na tamojšiu aktuálnu spoločensko-politickú situáciu.
Myslime na svojich modlitbách i na sestry, bratov a obyvateľov Ukrajiny!
TIP: prečítajte si článok „Zbory v Kyjeve žijú aj počas protestov“
Minuloročné demonštrácie, ktoré na prelome roka vyústili na Ukrajine k násilným stretom medzi protestujúcimi a bezpečnostnými zložkami, viedli k zosadeniu dlhoročného prezidenta Janukovyča a k vyhláseniu dočasnej vlády. Zatiaľ, čo prezident inklinoval ku spolupráci s Ruskom, nová vláda reagujúca na protesty občanov, chce nadviazať užšiu spoluprácu s Európskou úniou. Situáciu navyše skomplikovali nové nepokoje na východe krajiny a na Krymskom poloostrove, kde sa v referende rozhodlo o pripojení k Ruskej federácii.
