Ahojte Pathfinderi, tí čo hľadáte cestu, aj tí čo ste Cestu našli. 
Tento rok akoby sa už všetci nevedeli dočkať leta. Potrebovali sme si akosi viac vydýchnuť… z obmedzení, neistoty, izolácie…
Do posledných dní sme nevedeli, ako bude leto vyzerať pre Pathfinderov, ktorí túžia slúžiť deťom na táboroch… deti sa tešili, ale nikto nevedel, či sa majú na čo tešiť. Nakoniec leto prišlo a s ním aj tábory. Leto sa skončilo a my môžeme ďakovať Bohu, vedúcim aj deťom za krásne spomienky, zážitky aj ochranu pri všetkých dobrodružstvách, ktoré sme vzájomne prežili počas leta. Napriek mnohým nástrahám povodní, víchric, tornád nás Veľký Náčelník previedol bezpečne prériami. Nie, nebolo to šťastie, a preto chceme vyjadriť vďačnosť Bohu a prosiť HO za ďalšie sprevádzanie počas nastávajúcich výziev pandémie (toto leto na jednom slovenskom indiánskom detskom tábore pri obrovskej náhlej nočnej víchrici vietor zhodil 6 teepee a jeden chlapček zahynul a hoci to nebol pathfinderský tábor, veľmi nás to zasiahlo ľútosťou a súcitom). Žijeme v nedokonalom svete. Pandémia sa stala súčasťou života. Moje deti keď vidia hranú rozprávku tak sa pýtajú prečo tam nenosia rúška…
Náš svet má problém a my môžeme zaujať niekoľko postojov. Spochybňovať, že je to tak, zabarikádovať sa pre vlastnú ochranu, alebo vyjsť do prvej línie, aby sme sa postavili po boku „Lekára bez hraníc“. Biblia nevyzýva starať sa o vlastnú záchranu, naopak vyzýva k tomu, aby sme nestratili záujem o ľudí okolo nás. „Lebo kto myslí len na to, ako si život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 16,25)
Niekoľko dní po tábore prišla k nám domov nečakane skupinka radcov a vedúcich. Bol som prekvapený, a pýtam sa, že čo ich privádza. Oni vraj, že im veľmi chýbajú deti, a chcú sa uistiť, že po lete budeme pokračovať s nimi v pravidelných stretnutiach. Že potrebujeme nájsť novú klubovňu, bližšie k deťom a školám, že si potrebujeme deti rozdeliť, aby sme mohli zintenzívniť naše vzťahy i aktivity… a mnohé ďalšie dotazy a návrhy. Títo mladí ľudia sú vo veku od 15 do 18 rokov a hoci väčšina z nich nevyrastala v kresťanských rodinách, no ako Pathfinderi túžia odovzdávať nádej, ktorú dostali pre potápajúci sa svet. Rodičia reagovali po tábore podobne. „Naše deti prichádzajú zo stretnutí s vami akési iné… šťastné, plné prijatia, lásky. Dúfame, že budete pokračovať aj tento rok…“ Našich malých pathfinderov vnímame ako úžasný dar na dočasné sprevádzanie. Vďaka väčším pathfinderom, ktorým sme sa venovali vyše 6 rokov, zasa viac chápem čo myslel pisateľ knihy Kohelet keď napísal: “Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš” (Kaz 11,1)
Akých ľudí vidíš okolo seba ty? Aké majú potreby? Ako im chceš odovzdať Nádej, ktorú si dostal(a) do daru? O koho ti pôjde v ďalšej vlne?
Je mnoho ľudí okolo teba, ktorí túžia po tvojom záujme, venovanom čase… Včera večer, už po tme, som 88 ročnému susedovi zazvonil a podal cez okno krabičku s malinami z našej záhradky: „Ďakujem, že ste prišli, o nás starých už nikto nemá záujem… ďakujem, že sme sa mohli porozprávať“. Končil so slzami v očiach… Nestretol sa ešte s Nebeským Otcom, ale možno práve preto poslal mňa… Kam teba posiela dnes?.. “Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?” Povedal raz “Vedúci” svojim “radcom”. Som vďačný za každého Pathfindera – vodcu, radcu, rodiča, a každé ochotné srdce, ktoré i toto leto solilo deťom polievku života…
Polievka môže byť aj bez soli… bola by to škoda…
Dobrú chuť pri stole s Ním… „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem jesť s ním a on so mnou“. (Zj 3,20)
Malý Strom
