„Lebo tí, ktorí očakávajú na Hospodina…“
V duchu týchto slov pracovné tímy pripravovali tábory zdravia v Monkovej doline vo Vysokých Tatrách a v liečivom kúpeľnom prostredí v Podhájskej u rodiny Turóciových. S napätím a očakávaním sme vítali účastníkov týchto duchovno-duševno-telesne rekreačných táborov a túžili sme po tom, aby boli nasýtení po všetkých stránkach. Veď myšlienku zdravotno-duchovnej reformy nesieme ako cirkev od svojich začiatkov a zdravotný program je pre mnohých prvou skúsenosťou s posolstvom, vierou a existenciou našej cirkvi. Niektorí boli pre nás chronicky známi, iní tu boli prvýkrát a tak úsmevy, objatia, taxi-pomoc boli mostami pre zbúranie múrov obáv, predsudkov a bariér. Rokmi preosiaty program sa ustálil a začínal rozcvičkou, raňajkami, ranou mannou a dopoludňajšími prednáškami. Poobede sa pokračovalo turistikou, návštevou kúpeľov, vodných atrakcií či kultúrnym vzdelávaním. No a večer, ten zasieval semiačka do štvorakej pôdy. Kto mal akú pôdu vo svojom srdci? Ako ľudia hľadíme na vonkajšok, iba Hospodin pozerá do srdca. Uvidíme.
Oba tábory sprevádzal pokojný duch Božej prítomnosti a lektori sa tešili z nefalšovanej radosti účastníkov, ktorí oceňovali pokojnú atmosféru, kvalitné prednášky, výborný servis personálu oboch zariadení. Všetko umocňovala krása, pokoj, ticho tatranskej prírody v Monkovej doline a rodinné prostredie, fantastická strava a kúpele v Podhájskej. Ľudia sa cítili komfortne, bezpečne a tak sme mohli sledovať ich postupné otváranie sa voči duchovným veciam. Niektorí na prvých večeroch vyzerali napätí, ale Božie slovo prenikalo do ich myslí, sŕdc a menilo ich pohľady, postoje a názory. Nasledovali diskusie a ďakovania za odkrývanie posolstva, ktoré Písmo ponúka. Rodinnejší typ tábora v Podhájskej nám umožnil byť ešte otvorenejšími a ku koncu týždňa sme boli pomaly v bratsko-sesterskom prostredí, v kruhu jednoty, lásky a rešpektu. Spievali sme piesne vlastnej tvorby, ale aj sionské piesne a bolo vidieť, že sa to dotýkalo ľudských sŕdc (v Podhájskej). Zazneli dokonca aj svedectvá o viere z radov účastníkov.
Čo povedať na záver? Že očakávať na Hospodina sa oplatí. Všade bolo vidieť Jeho vplyv a pretavovalo sa to každodennej pohody v srdciach ľudí. Tábory 2016 sú za nami, ale tešíme sa na tie nové, ktoré nás čakajú. Po skúsenostiach s Hospodinom vieme, že všetko dopredu pripraví, naplánuje a dokončí, aj skrz nedokonalé, neohrabané ľudské zdroje. Čakáme na Teba, Pane.
P.S: Bolo super na oboch táboroch, ale na Podhájskej sa schudnúť fakt nedalo. Varia skvele, zdravo a veľa! Neveríte? Príďte a uvidíte!
Jozef Kučera, vedúci oddelenia zdravia pri SZ CASD
