Dlhé tmavé prepážky medzi stolmi sa zdajú byť s pribúdajúcou vzdialenosťou kratšie. O dva rady ďalej vidno kúsok strapatých vlasov. Tichom univerzitnej knižnice vo Viedni sa nesie dunivý zvuk ventilácie, občas zavŕzgajú niečie podrážky na linoleovej podlahe. Ani nie 24 hodín pred Štedrým večerom je oddelenie katolíckej a evanjelickej teológie takmer prázdne. Oddelenie možno nie je tým správnym slovom, keďže túto časť knižnice tvoria tri budovy na Schenkengasse s popisnými číslami 8 – 10.
Vybrali sme sa sem so študentkou seminára a študentom teológie z Bratislavy, ktorí si prišli pohľadať literatúru na školské práce. Do budovy sa dostanete bez problémov, vstup je pre verejnosť voľný. Na vrátnici vám navyše výmenou za ľubovoľný preukaz zapožičajú kľúč od skrinky na odloženie vecí. Batožiny si do knižnice zobrať nemôžete.
Knihy sú dostupné voľným výberom, ich presnú polohu zistíte pomocou elektronického knižničného systému dostupného cez internet. Pre tých, ktorí majú radi trocha nostalgie sú k dispozícii aj klasické kartotečné lístky. Čítať knihy si môže v študovni každý návštevník, domov si ich môžete požičať len ak máte preukaz čitateľa.
Napriek tomu, že sme vstúpili do historickej budovy, prechádzame modernými miestnosťami s kovovými regálmi. Na to, že sme stále v historickej budove nás upozorňujú niekoľko desiatok, možno i stoviek rokov staré knihy. Miestnosť po miestnosti prechádzame zdanlivo nekonečným bludiskom. Ak si nedávate pozor, veľmi ľahko sa vám môže stať, že sa odrazu ocitnete na tom istom mieste, z ktorého ste pred chvíľou prišli. Z veľkej čitárne ideme po schodoch do podzemia. Tu pokračuje spleť miestností a archívov s knižničnými regálmi. Kniha na knihe tu leží v tichu ktovie ako dlho. Prach či špinu by ste tu ale hľadali takmer zbytočne, nehľadiac na to, či má kniha len pár mesiacov, alebo dvesto rokov. Moderné sa snúbi s históriou. Letmo prechádzame tituly. Zánovná publikácia o Islame sa opiera o obstarožnú knihu, ktorej názov ani nie je možné prečítať. Bez znalosti švabachu sa pri knihách spred roka 1940 ani nechytáte, nieto ešte pri zväzkoch z 18., alebo 17. storočia. V predvianočnom čase je tu poloprázdno. Okrem personálu tu však stretávame tie najrôznejšie typy ľudí. Od študentov až po dlhovlasého deduška s bradou až po hruď.
Celkovo je Univerzitná knižnica rozdelená na takmer päť desiatok odborných knižníc po celej Viedni. Odborná knižnica katolíckej a evanjelickej teológie je len jednou z nich. Korene univerzitnej knižnice siahajú až do 12. marca roku 1365. Zbierka prechádzala rôznymi zmenami, viackrát sa sťahovala a rozširovala. V prvej polovici 19. storočia už mala viac ako 300 tisíc titulov a každým rokom pribúdalo približne 30 tisíc nových. V súčasnosti sa nachádza v centrálnej knižnici viac ako dva a pol milióna kníh, spolu s ďalšími knižnicami disponuje Univerzitná knižnica takmer siedmimi miliónmi kníh a približne dvanástimi tisícmi časopisov. Nájsť tie tituly, kvôli ktorým sme sem aj napriek nepriaznivému počasiu docestovali pri takom množstve nie je ľahké a chvíľku to trvá. Potom nasleduje fotenie, skenovanie a prepisovanie.
Listujeme stranu po strane. Občas niekto odbehne, pretože si spomenie ešte na knihu, ktorú treba rýchlo vyhľadať. Čas ubieha rýchlo, o chvíľu budú tri hodiny poobede. Knižničný personál začína obchádzať návštevníkov, za pár minút pre nich začnú sviatky. Ponáhľame sa i my, ešte nás čaká cesta späť do Bratislavy.
