Od 25. júla je knižnica v Pilišskom Santove pomenovaná po Alexanderovi Kormošovi. Slávnostné podujatie pomenovania bolo bolestivé a zároveň radostné, keďže nás Alexander opustil v marci tohto roku. Jeho meno sa navždy spojilo s kultúrou slovenskej národnosti v Maďarsku.

V tomto deštruktívnom svete, ktorý ignoruje svoje korene, vykonával Alexander vynikajúce a hodnotné činnosi. Bol členom Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, redakčnej rady Ľudových novín, vyučoval na budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pracoval vo Vydavateľstve učebníc Etnikum. Ako básnik a prekladateľ napísal mnoho básní. Pri čítaní jeho diel je možné o ňom povedať, že výborne narábal s perom v maďarskom, ako aj v slovenskom jazyku. Vydal celkom šesť samostatných publikácií. Okrem sveta slov bol Alexander doma aj v hudbe. Zbierka ľudových piesní zo Santova pod názvom „F Santovském Pilíši“ spracováva 360 slovenských ľudových piesní, z ktorých niekoľko odznelo aj na slávnostnom ceremoniáli pomenovania zbierky v podaní miestneho, tradície zachovávajúceho spevokolu. Alexander viedol mandolínovú skupinu na slovenskej škole v Békéščabe, v budapeštianskej škole viedol krúžok hry na gitaru, v Pilišskom Santove a Piliščéve učil deti hrať na gitaru. Na podujatí vystúpil aj jeho posledný študent. Nie nadarmo napísal o ňom jeho rovesník, básnik Aladár Králik: „Alexander Kormoš je bezpochyby najmnohostrannejším slovenským básnikom v Maďarsku, človekom nepokojného srdca a prenikavého umu.”