Duch prorocký
Adventisti s. d. hľadeli a dodnes hľadia na dielo E. G. Whiteovej ako na službu Božieho posla z prorockej predpovede Zj 12, 17 a 19, 10, podľa ktorej cirkev ostatkov, zachovávajúca Božie prikázania, mala mať „svedectvo Ježišovo„ , ktorým je Duch proroctva. Adventisti s. d. vidia v diele E. G. Whiteovej prejav prorockého daru, o ktorom píše apoštol Pavel Efezanom 4, 9-13 a zaraďuje ho medzi ostatné dary cirkvi, ktoré majú pripraviť „svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, až všetci dospejeme k jednote vo viere“.
Zjavenia, ktoré E. G. Whiteová dostávala počas svojho dlhého života, zodpovedajú podmienkam, ktoré Boh určil Izraelcom:
„Ak budete mať medzi sebou proroka, dám sa mu poznať vo videní, prehovorím vo sne k nemu“ (4 Moj 12, 6). Jej dielo má skôr vodcovský ráz, o akom hovorí prorok Hozeáš: „Hospodin prostredníctvom proroka vyviedol Izrael z Egypta a skrze proroka ho aj chránil“ (12,13).
E. G. Whiteovú poznalo jej okolie, susedia a priatelia ako vážnu, zbožnú kresťanku. O tom, ako sa jej život a dielo javili tým, čo ju poznali, napísal redaktor diela „American Biographical History“ roku 1878 toto: „Pani Whiteová je žena mimoriadne duševne vyrovnaná. Výrazné črty jej povahy sú dobrotivosť, duchovnosť, svedomitosť a idealizmus. Jej osobné vlastnosti sú také podmanivé, že by jej za najoddanejšieho priateľa získali každého, s kým sa stretne. V ľuďoch prebúdza priam bezvýhradnú dôveru vo svoju úprimnosť… Napriek mnohoročnej verejnej činnosti, nič nestratila zo svojej jednoduchosti predchádzajúcich rokov svojho života.
Ako rečník je pani Whiteová jednou z najúspešnejších z mála žien, ktoré u nás za posledných dvadsať rokov vynikli ako prednášateľky. Jej hlasivky stálym používaním tak zosilneli, že jej hlas má zriedkavú hĺbku a mohutnosť. Jej artikulačná jasnosť a sila je taká výrazná, že pri prejave na voľnom priestranstve ju často bolo zreteľne počuť do vzdialenosti jednej míle. Jej jednoduchá reč je vznešená a pôsobivá. Keď sa pre niečo oduševňuje, často je priam zázračne výrečná a na celé hodiny vie upútať najširšie obecenstvo, bez známky netrpezlivosti alebo únavy.
Všetky témy jej prednášok sú praktické, týkajú sa povinností v rodine, náboženskej výchovy detí, striedmosti atď. V náboženských zhromaždeniach je vždy najpôsobivejším rečníkom. Často oslovovala davy poslucháčov veľkomiest, keď prednášala svoje obľúbené témy, a vždy bola veľmi nadšene prijímaná. Pri istej príležitosti ju v štáte Massachusetts s napätou pozornosťou vyše hodiny počúvalo dvadsaťtisíc poslucháčov.
Pani Whiteová napísala mnoho kníh, ktoré sa rýchlo šírili. Jej spisy majú ten istý jednoduchý a praktický ráz, aký charakterizuje jej prednesy. V domácom kruhu pútajú pozornosť úprimného čitateľa a poučujú ho o vznešených povinnostiach praktického života“ (American Biographical History of Eminent and Self-Made Men of the state of Michigan, Third Congressional District, str. 108).
Jej spolupracovníci, cirkev a členovia rodiny si vážili a ctili E. G. Whiteovú ako starostlivú matku a horlivú, veľkorysú, neúnavnú kresťanku. Oficiálne nezastávala v cirkvi nijaký úrad. Voči sebe nikdy neočakávala nijakú zvláštnu pozornosť a nikdy svoj dar nezneužila na vlastné obohatenie či vlastnú slávu. Svoj život so všetkým, čo mala, posvätila Božiemu dielu.
Keď zomrela, redaktor známeho týždenníka končil svoje poznámky o jej požehnanom živote takto: „Navýsosť poctivo verila vo videnia, ktoré dostala; jej život ich dôstojne zvýrazňoval. Nejavila nijakú duchovnú pýchu a nehľadala nijaký zisk. Jej život a dielo boli dôstojné prorokyne“ (The Independent, 23. augusta 1915).
(kb)
