Lebo ty si mi nádejou, Pane, Hospodine, Tebe dôverujem od svojej mladosti. (Žalm 71,5)
Milé sestry a bratia, drahí priatelia, s veľkou bolesťou, no s očakávaním skorého stretnutia vám oznamujeme, že kazateľ evanjelia, brat Ján Greš, bol povolaný Pánom života i smrti k dočasnému odpočinku. Ďakujeme Pánu Bohu za jeho aktívny život a neúnavnú službu.
Nezabúdajme na svojich modlitbách prinášať Pánu Bohu jeho milujúcu manželku – sestru Martušku, ako aj celú zarmútenú rodinu.
Životný príbeh brata kazateľa Jána Greša:
Narodil sa 14.02.1947 ako tretie dieťa Zuzany a Pavla Grešovcov. Vyrastal v podtatranskej obci Východná, spätý s prírodou a prácou na hospodárstve. Mal zbožného otca – bol presbyterom v evanjelickej cirkvi, až kým sa nestretol s ľuďmi, ktorí mu ponúkli Bibliu a on ju začal nadšene čítať. Objavil biblickú správu, ktorá sa nezhodovala s jeho doterajším poznaním a tak po mnohých zápasoch sa rozhodol dať pokrstiť biblickým krstom a stal sa členom cirkvi adventistov. Malý Janko aj so súrodencami chodievali s otcom do zhromaždenia a Janka silne oslovil Boh a on sa tiež rozhodol mu slúžiť.
Po skončení základnej školy začal študovať na elektrotechnickej škole v Liptovskom Hrádku a po jej skončení pracoval nejaký čas v Tesle Liptovský Hrádok. Medzitým sa aj on rozhodol odovzdať svoj život Bohu biblickým krstom ponorením a o svojej viere vždy ochotne hovoril.
Po narukovaní na povinnú vojenskú službu do Ostravy sa rozhodol tak, ako kedysi Daniel v Babylone, že hneď na začiatku povedal predstaveným o svojej viere a o svojich zásadách – a Boh sa k nemu mocne priznal. Tak, ako Daniel, našiel priazeň v očiach majora. Stal sa pisárom na rote – tým mal možnosť nielen venovať sobotu stretnutiu s Bohom, ale mohol pomôcť aj ďalším chlapcom, ktorí tiež bojovali o svoju vieru. Neskôr mohol navštevovať aj zbor v Ostrave.
Veľmi aktívne a nadšene hovoril o Bohu aj v časoch komunizmu a za to bol často znevýhodňovaný.
V roku 1974 sa spolu s manželkou Evou a synom Marekom presťahoval na Oravu. Tu pracoval na rôznych miestach a vždy sa delil s ľuďmi o Božiu pravdu. Mal dar komunikácie, vedel sa priblížiť k ľuďom a nezištne pomáhať. Boh požehnal jeho úsilie a po prvom človeku, ktorý sa odovzdal Bohu, prišli ďalší a ďalší. Za každého novo obráteného človeka zaplatil stratou zamestnania. Dielo, ktoré začal na Orave, pokračuje až do dnes a mnohí ľudia sa rozhodujú slúžiť Bohu v súlade s Jeho slovom a Jeho vôľou.
Život na Orave priniesol nielen to dobré. Nastali aj problémy v ich rodine a keď syn Marek dospieval, tak sa rodina rozpadla.
V roku 1990, po uvoľnení a nežnej revolúcii, bol pozvaný do Košíc, kde sa konali veľké evanjelizačné prednášky a Jankov prínos bol obrovský, pretože jeho nadšenie, láska k ľuďom a ochota pracovať takmer bez zastavenia prinášali ovocie v ľuďoch, ktorí odovzdávali svoje životy Bohu.
V roku 1993 bol preložený do Bratislavy, kde tiež začínala evanjelizácia a tu sa so svojim príznačným nadšením venoval hlavne práci so študentami na vysokých školách, kde celé noci na internátoch študoval Písmo, riešil ich problémy aj lásky a prijímal ich vo svojej domácnosti. V tom roku sa znova oženil s Martou Muntágovou a stali sa nielen manželmi, ale aj spolupracovníkmi.
Neskôr bol preložený do Starej Turej – aj tu ho Boh požehnal ľuďmi, ktorí odovzdali svoje životy Bohu. Spolu s manželkou rozbehli najmä prácu s deťmi a mládežou – mnohí v tejto komunite nakoniec odovzdali svoj život Bohu a zbor sa rozrástol.
V roku 2005 bol preložený do Prešova, kde pribudol aj rómsky zbor v Rankovciach a naplno sa tu rozbehla práca s deťmi. V roku 2010 odišiel do dôchodku.
S manželkou sa presťahovali do rodinného domu vo Vrútkach, kde mali aj kúsok prírody a ich domov sa tiež stal miestom častých stretnutí rodín s deťmi.
Janko však pokračoval v práci pre Boha aj na dôchodku a študoval so skupinkou v Ružomberku a v Bobrovci, kde sa ďalší rozhodli odovzdať svoje životy Bohu. Stretávali sa až do r.2019 a keď zasiahla pandémia koronavírusu, stretnutia sa presunuli do online priestoru.
V poslednom období chodil so synom Marekom na štúdium Biblie do Malatinej.
Ešte aj poslednú sobotu predtým, ako ho zasiahol koronavírus, strávil službou na Hornej Orave.
Aj po odchode do dôchodku viac ako 10 rokov pomáhal sociálne slabým rodinám v Rankovciach. Najprv s bratom Pavlom a keď brat zomrel, pokračoval sám, alebo so synom Marekom. Tak to bolo až do poslednej chvíle.
11.10.2021 odišiel znova s pomocou do Rankoviec, kde sa nakazil vírusom, ktorému nakoniec podľahol. Odišiel v spánku, 27.10 o 8:00 hodine ráno, keď jeho srdce dotĺklo a po ňom zostalo obrovské prázdne miesto. Práca pre ostatných, ktorí by mali prebrať jeho štafetu… Jeho život bol veľkým príkladom služby a lásky k ľuďom. Službou žil a v službe aj umrel.
Prehral boj s vírusom, ale v dôvere v Pána Ježiša Krista, vyhral boj viery.
Text na parte:
S hlbokým zármutkom v srdci, ale aj v nádeji na vzkriesenie oznamujeme, že náš drahý manžel, otec, svokor, brat, švagor, strýko, ujo, svat a brat v Kristovi JÁN GREŠ nás dňa 27.10. 2021 vo veku 74 rokov na chvíľu opustil. Rozlúčka s naším drahým zosnulým bude v nedeľu 31.10.2021 o 13:00 hodine v Hornom Kalníku.
Do skorého videnia! S láskou sa lúči manželka, syn s rodinou, ostatná smútiaca rodina, priatelia a známi.
