Biblia
Štvrté vydanie prekladu prof. Jozefa Roháčka z roku 2007 (podľa 2. vydania z roku 1951). Po tom, čo prof. Roháček z pôvodných jazykov preložil knihy štyroch evanjelií (vydané 1912 v Budapešti) a Žalmov (1926 v Prahe), bola v roku 1936 vydaná celá Biblia v jeho preklade.
Slovo Biblia je prevzaté z gréčtiny a latinčiny. Grécky výraz „ta biblia“ znamená „knihy“ (mn. č.), latinský výraz „biblia“ znamená „kniha“ (jedn. č.). Výraz „Biblia“ teda predstavuje knihy Starej a Novej zmluvy, ktoré kresťania uznávajú ako jednotnú a autoritatívnu knihu. Nijaká iná kniha sa nevyrovná Biblii, čo sa týka spôsobu dochovania v tisícoch opisoch, prežitia najrozmanitejších útokov, ktoré ju mali zničiť, jej rozšírenia po celom svete a vplyvu na milióny ľudí. Biblia je jednoducho nevyčerpateľná. Vždy, keď ju človek číta, objaví nové veci, o ktorých môže uvažovať a ktoré ho oslovia.
Bibliu nečítame len preto, aby sme získali určité informácie, ale aby sme sa stretli s Bohom. Prostredníctvom nej s nami komunikuje Boh. Tým sa dozvedáme nové pravdy o ňom a o Ježišovi Kristovi (Ján 5,39; 17,3). Takýmto spôsobom Biblia osvecuje náš život (Ž 119,105). Poznávame, čo je v živote dobré a čo zlé, čo je pre nás užitočné a čo nám škodí.
Pretože pôvodcom Biblie je osoba, Biblia samotná má formu oslovenia. Prostredníctvom Biblie sa k nám prihovára Boh. Zmyslom Biblie je zjaviť nám pravdu o tom, aký Boh je, aby sme mu dôverovali, milovali ho a poslúchali ho. Čím dlhšie človek číta biblické knihy z tohto pohľadu, tým viac je dojatý a obdivuje Boha, ktorý je ochotný riskovať aj nepochopenie a zaplatiť takú veľkú cenu, len aby mohol komunikovať so svojimi zblúdilými deťmi. Boh spasí všetkých, čo mu dôverujú. Nečaká, že mu budeme dôverovať ako neznámemu cudzincovi. Biblia, všetkých 66 kníh, je záznamom Božieho sebazjavenia a dôkazom jeho nekonečnej dôveryhodnosti.
V roku 2007 vyšiel v prvom vydaní Slovenský ekumenický preklad Biblie. Jeho realizácia trvala od roku 1990 až do roku vydania. Náklad prvého vydania bol 1600 kusov.
Nijaká kniha nie je taká milovaná i nenávidená, uctievaná i zatracovaná ako Biblia. Ľudia pre ňu zomierali, iní kvôli nej zabíjali. Inšpirovala k najslávnejším a najušľachtilejším činom. Jedinečnosť Biblie nepochádza z jej nedostižného politického, kultúrneho a spoločenského vplyvu, ale z jej zdroja a tematického obsahu. Biblia je Božie zjavenie o jedinečnom Boho-človekovi: o Božom Synovi, Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi sveta. Biblickí pisatelia tvrdili, že nie sú pôvodcami jeho posolstiev, lebo ich prijali z Božieho zdroja. Božie zjavenie ich uspôsobilo opisované pravdy „vidieť“ (Pozri Iz 1,1; Ám 1,1; Mich 1,1; Hab 1,1; Jer 38,21).
Aj keď pravdy Starej a Novej zmluvy pochádzajú z rôznych generácií, nemožno ich oddeľovať; vzájomne si neprotirečia. Dve zmluvy tvoria jednotu, a tou je jeden Boh. Stará zmluva prostredníctvom proroctiev a symbolov zjavuje evanjelium (dobrú správu) o budúcom Spasiteľovi; Nová zmluva prostredníctvom Ježišovho života zjavuje Spasiteľa, ktorý prišiel – teda evanjelium v skutočnosti. Oboje zjavuje toho istého Boha. Boh nás milostivo pozýva, aby sme sa s Ním zoznámili skúmaním Jeho Slova. Z vlastnej skúsenosti môžeme poznať, že Písmo je „užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti“. Písmo nám môže pomôcť, aby sme boli „dokonalí a pripravení na všetko dobré“ (2 Tim 3,16.17).
TIP: navštívte výstavu Biblií vo vašom meste!
(kb)
