Prvú sobotu v máji sa naše cesty stretli v Poprade. Že kto, čo, prečo….? Tak pekne po poriadku.
Práve v zbore, v tomto meste, sa konalo po minuloročnom stretnutí v Banskej Bystrici ďalšie stretnutie žien „Betánia“. Hosťom tohto stretnutia bola sestra Pavla Šustková, ktorá mala dopoludnia zamyslenie na tému „Rozumiem sama sebe?“ Vyberám z neho pár myšlienok, ktoré by mohli zaujať aj iné ženy, ktoré nemali možnosť prísť na toto stretnutie.
- Ako to, že mám problémy? Prečo sa necítim dobre?
– Sme sklamaní, je to akoby „smrť zaživa“.
– Nežijeme na bezpečnom mieste. Je tu stále satan a jeho posily.
– Ešte tu nie je spravodlivosť.
– Zobrať to na vedomie a postaviť sa k tomu.
Chceme stihnúť veľa: výchova detí, ich viera…
– Ženy sme už väčšinou také.
– Máme pocit, že sme na svete sami, že sme centrom vesmíru a okolo nás sa všetko točí. Väčšinou nie preto, že „tu sme – starajte sa o nás“, ale skôr naopak. Chceme spasiť svet (alebo aspoň svoju rodinu) a na svoje plecia si mnohokrát nakladáme viac, než sme schopné uniesť.
- Pán Boh je darcom všetkého dobrého.
– Pestujme vďačnosť, pretože vďačnosť plodí ďalšiu vďačnosť.
– Keď vnímame vďačnosť buduje to život jednotlivca i rodiny.
- Každá žena by mala nájsť miesto odpočinku na dobytie energie – svoju BETÁNIU.
- „Všetko sa na mňa valí, nedokážem sledovať smer života.“P
Potrebujem:
– oddych v prírode, prijímať od Boha
– dávať sa pomáhať v hniezde
– pomáhať v susedstve, ísť von alebo prijať doma
– mať tajné poslanie, vlastný projekt, vytušiť kde ma potrebujú
Po dobrom obede, ktorý prichystali miestne „Marty“, sme vytvorili v rámci odpoludňajšej pobožnosti 4 – 5 členné skupinky. Nesedeli sme síce pri Ježišových nohách ako Mária, ale jedna pri druhej a vymieňali sme si svoje skúsenosti, postrehy, nápady – ako byť užitočné. No myslím, že ani prítomní muži sa nenudili. Musím poznamenať, že boli v podstatnej menšine. Aby im nebolo ľúto, vytvorili si vlastnú skupinku. Z overeného zdroja viem, že hovorili aj o nás.J Samozrejme, len v dobrom. Lúčili sme sa s vedomím, že to nebolo posledné takého stretnutie.
Na záver musím podotknúť, že aj v tomto zbore vedia načo slúžia hudobné nástroje a vedia ich veľmi dobre používať, samozrejme aj svoje hlasy. Je to úžasné, že to všetko bolo na Božiu oslavu.
Daniela Popovičová
[nggallery id=17]
