Malá učupená dedinka pod Vysokými Tatrami – Rakúsy. A za kopcom jej druhá časť – tá horšia – Osada Rakúsy. Možno by pre ňu dnes mohlo platiť: „Čo dobrého môže byť z Osady Rakúsy?“ Aj turisti, ktorí prechádzajú okolo, sa jej čo najrýchlejšie vyhnú. Bol však JEDEN, ktorý si to nemyslel. Nevyhol sa Osade Rakúsy, ale naopak zaklopal na dvere jednej z najbiednejších kolíb, vošiel a zostal na večeru… A pretože na to nemal odvahu nikto z nás, prišiel prostredníctvom, baptistických misionárov, pastorov zo spoločenstva Maranata.
Ľudia z osady boli hladní po Božom slove stále a mali viac a viac otázok. Najskôr odpovede stačili ale otázky typu: „Prečo, keď sme Božím chrámom, podľa toho nežijeme? Prečo, keď sa v Biblii hovorí toľko o sobote, ju nesvätíme?“ viedli k ďalšiemu hľadaniu. Nikto tak neverí a nežije? A zrazu sa dopočuli, že do osady predsa chodí jeden človek – Jožko elektrikár, ktorý je iný. Asi čudák, pretože svätí sobotu. A tak ho pozvali k sebe a po dlhom rozprávaní zistili, že rozumejú Božiemu slovu rovnako…
A je to rok, čo sa v jednej hrubej stavbe v osade začala stretávať asi 50-členná skupina Rómov a „gadžov“, ktorí spoločne študovali Božie slovo, hľadali odpovede na svoje otázky a spoločne chválili Boha nadšeným spevom. Hrubá stavba menila v priebehu roka za pochodu svoju tvár. Urobili sa vnútorné omietky, betónová podlaha, strop, pristavila sa veranda s WC a v podkroví miestnosť, kde sa dnes stretáva na detskú bohoslužbu asi 30 detí.
Prečo to všetko píšem? Po roku, dňa 28.2.2015 sme z Božej milosti mohli vo zbore Poprad prežiť krásnu sobotu. 24 nových bratov a sestier (17 bratov a 7 sestier) z Osady Rakúsy odovzdalo svoj život pri krste verejne Ježišovi Kristovi a zároveň bola za účasti bratov zo Slovenského združenia CASD založená oficiálna skupina Rakúsy.
Celú bohoslužbu otvorili chvály v rómčine, z Božieho slova k nám a hlavne k novým súrodencom prehovoril miestny kazateľ Jozef Pist o tom, že Boh si nás vyvolil za nový svätý národ a kráľovské kňazstvo. Brat kazateľ Pist tiež vykonal obrad krstu. Po prijatí a podpise krstných listov sme mohli počuť svedectvá nových bratov a sestry, aké zmeny spôsobil v ich živote Ježiš Kristus. Všetko bolo popretkávané piesňami a básňami účastníkov zhromaždenia z okolitých zborov. V ďalšej časti sa k nám prihovoril z Božieho slova br. Karol Badinský, predseda SZ a potom bola oficiálne vyhlásená skupina Rakúsy. Celú bohoslužbu ukončili rómske chvály a „Áronovské požehnanie“ vysvätených kazateľov.
Na záver chcem vzdať chválu a obrovské poďakovanie nášmu nebeskému Oteckovi, pretože ON je :
SVINTO, SVINTO, SVINTO, DADO, ANDRO NAJ ELOHIM SAL BARO…
(Svätý, Svätý, Svätý, Otec, najvyšší Pán….)
P.S. To je len začiatok cesty, prosíme o vaše príhovorné modlitby.
Marcela Turcerová