Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. (Mat 7,7.8)

Bol koniec decembra, keď som na ceste domov stretla susedku. Do nového roka sme si popriali nielen pevné zdravie a šťastie, ale pridala som aj prianie Božej pomoci všade, kde ju bude potrebovať. Susedka sa na mňa nahnevane pozrela a uštipačne povedala: „Boh asi veľmi nepomôže! Vy tomu azda veríte? Ja nie. To je len taká fráza!“ Po týchto slovách sa otočila a uháňala preč. Bolo mi z toho smutno. Dodnes si kladiem otázku, či táto pani vôbec niekedy skúsila Boha o niečo poprosiť. Ak áno, tak je mi záhadou, kedy, za čo a aj akým spôsobom ho prosila. Nemôžem totiž uveriť tomu, že by Boh vo svojej nekonečnej láske ku každému z nás nenačúval alebo nechcel počuť úprimnú prosbu za niečo dobré a dôležité. A už vôbec neverím tomu, že by nemal moc zasiahnuť tam, kde nám naše sily nestačia… Modlitba je nádherný dialóg s nebeským Otcom. Nie sú to spamäti odriekané verše, ale je to rozhovor s Priateľom, ktorému môžeme všetko povedať. Patria sem nielen naše priania a prosby, ale aj poďakovania, prosba o odpustenie našich vín, vyjadrenie našich predstáv, bolesti, túžby… Patrí sem aj ľudské zúfalstvo a prejavy beznádeje. Boh nás dokonale pozná a rozumie nám a modlitbou nemôžeme nič stratiť – môžeme len získať. Jediným nebezpečenstvom je, keď s Bohom prerušíme vzťah a prestaneme s ním hovoriť. Potom sa nemôžeme diviť, že nevnímame Jeho pomoc a myslíme si, že naše úspechy sú výsledkom našej námahy.
Nebojme sa modlitbou otvoriť Bohu svoje srdce! Rozprávajme sa s Naším Stvoriteľom v súkromí a dôverne, ako keby sme hovorili s najlepším priateľom. Budeme prekvapení, ako tieto chvíle prežiaria naše životy.

Pane Ježišu, Ty vidíš do nášho srdca, poznáš naše city, starosti aj trápenia. Ďakujem Ti za krásne chvíle, keď sa Ti môžem zdôveriť s intímnymi záležitosťami. Ďakujem Ti za to, že mi rozumieš, že ma neodmietaš a nezosmiešňuješ a že to, čo Ti v modlitbe zverím, zostáva len medzi nami. Ďakujem Ti za chvíle, keď cítim Tvoje odpustenie, a keď s dôverou a nádejou v Tvoju pomoc vykračujem v ústrety problémom, ktoré ma stretávajú.

H. M.