Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mat 1,23)

Prečo verím v Boha, „ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil z Márie panny“? Pretože v ňom je nádej, že život je silnejší ako smrť. Pôvodné znamenie o narodení Emanuela bolo dané uprostred vojnovej vravy. Bábätko sa narodilo v absolútne nevhodnej dobe. Nám ľuďom pripadá logické, že v čase blížiaceho sa vojnového konfliktu potrebujeme pomoc, ktorá nám umožní lepšie a efektívnejšie zabíjať tých, ktorí nás ohrozujú. No na ľudskú túžbu po krutosti Boh reaguje tým, že dáva život. A práve ten chceme vidieť z tej lepšej stránky. V tom sme ako ľudstvo urobili asi najväčší pokrok. Mám rád príbeh o narodení malého Ježiša, lebo sa v ňom skrýva celé evanjelium. Už pri narodení nebolo pre Neho miesto a bol nepohodlný mocným tohto sveta. Už pri narodení neoslovuje chytrých, múdrych, úspešných a je tak trochu pohoršením pre tých, ktorí majú správnu teológiu. Už pri narodení pozýva ľudí, ktorí sú na okraji.
Napriek tomu je tento príbeh podmanivý a silný. Nie je to náhoda, že na Vianoce sekulárni ľudia otáčajú hlavu hore v inštinktívnom opojení tajomstva. Narodenie Ježiša ukazuje, že život je silnejší ako smrť a láska je silnejšia ako nenávisť. Láska pôsobí na prvý pohľad bezbranne a bezmocne v konfrontácii s mocou krutosti. Napriek tomu ju Herodes ani nikto z mocných nedokázali zahubiť. Vianočný príbeh nám dáva nádej, že vysnívané heslo Václava Havla: „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou,“ sa azda predsa raz naplní.

Gilbert Keith Chesterton napísal: „Vianoce sú založené na krásnom a premyslenom paradoxe. V každom domove by malo byť slávené narodenie toho, ktorý bol bez domova.“ Pane Ježišu, celý svet si dnes pripomína Tvoj príchod na našu Zem. Ďakujeme Ti, že aj my môžeme vďaka Tvojej ochote opustiť nebo a zostúpiť na našu planétu a veriť, že to raz bude naopak. Opustíme túto hriešnu planétu a vystúpime k Tebe, do Tvojho kráľovstva. Potom Ťa už nikdy neopustíme.

Michal Balcar