Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo tak ako dieťa, nevojde doň. (Luk 18,17)
Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí. (1Kor 14, 20)

Buďte ako deti, a nebuďte ako deti. Dieťa je priezračné, čisté, jednoduché, priamočiare, bezprostredné, závislé od dospelých, učenlivé, všetkému verí a vo všetko dúfa… Možno nám to pripomína Pavlovu kapitolu o láske. Je opakom komplikovanosti, nečitateľnosti, zložitej psychológie, diplomacie, kontrolovania, herectva, vysokej politiky, intríg a mafiánskych praktík.
Ježiš Kristus učil, aby naša reč bola áno, áno – nie, nie. Hovoril tak, že mu hľadajúci ľudia rozumeli, ale nepriateľom bolo jeho slovo zastreté. Ľudia túžiaci po Jeho pomoci sa v Jeho prítomnosti cítili bezpečne pred sebou samými. Pochopili, že pozná celý ich život, že pred Ním nič neutaja, že sú pred Ním celkom odhalení. Keď zahnali obavy z odkrytia vlastného vnútra, zakúsili bezpečie a pokoj, ktorý svet nemôže nikdy poskytnúť. Pozreli mu do očí a spoznali, že to, čo hovorí, nie je v rozpore s jeho vnútrom.
Skúsme sa pozrieť do očí malého úprimného dieťaťa, ktoré zachytí náš pohľad. Pozerá sa, pozerá… Neuhne svojimi úprimnými očami a očakáva od nás ústretovú reakciu. „A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.“ (Mat 18,5)
Nebuďme však deťmi svojím myslením. Prosme o múdrosť a dostaneme ju. (Jak 1,5) Je mylné alibisticky viniť zo svojich neúspechov Boha alebo satana. Náboženský romantizmus potláča rozumné plánovanie a rozhodovanie. Čistota a dôvera dieťaťa i rozumné plánovanie dospelého, závislosť a odovzdanie dieťaťa i zodpovednosť v rozhodovaní dospelého, absencia pomstychtivosti a poučenie z minulých chýb s túžbou prijímať hutný pokrm, to je potreba každého zrelého kresťana.

Pane, pomôž mi, aby som vždy správne poznal, v čom mám byť ako dieťa a kedy, naopak, mám byť dospelý.

Aleš Zástěra