Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy. (1Tes 2,11.12)
Verný je ten, ktorý vás povoláva — on to aj urobí. (1Tes 5,24)

Stretávam sa s duchovnými súrodencami, ktorí majú veľký problém. Keďže sa stretli s falošnými prorokmi, ktorí ich svojimi bludmi pripravili o radosť zo spasenia, obávajú sa, či raz prídu do neba.
Nikdy nezabudnem, ako som navštívil jednu starú sestru, ktorá celý život prežila s Bohom. Začala odoberať časopis, v ktorom stále dookola čítala o tom, že Boh do svojho kráľovstva vezme len toho, kto zomrie s dokonalou povahou.
Už vo dverách som zistil, že je zle, keď namiesto pozdravu povedala:
„Brat, ja nebudem v nebi. Ešte stále nie som dokonalá!“ Potom sa rozplakala…
Sú ľudia, ktorí sa snažia dostať do neba vlastnými zásluhami. Veria, že keď budú mať silnú vôľu, jedného dňa sa stanú dokonalí. Výsledkom ich snaženia však nie je svätosť, ale strata radosti zo spasenia a beznádej.
Títo ľudia sa snažia nahovoriť nám, že nie je možné mať radosť zo spasenia. Ak aj túto radosť prežívame, podľa nich ide len o falošný pocit a prejav našej pýchy.
Apoštol Pavol s takým tvrdením nesúhlasí a píše, že nás Boh „povoláva do svojho kráľovstva“. Ani slovo o tom, že toto povolanie sa týka len tých, ktorí už dosiahli svätosť a dokonalosť. Boh nás prijíma takých, akí sme. Pavol pridáva ešte jedno dôležité uistenie. Boh nás do svojho kráľovstva nielen povoláva, ale naše spasenie „aj urobí“.
Naučí nás žiť dôstojným životom svojich detí.

Bože, ďakujem Ti za povolanie do Tvojho kráľovstva. Vďaka, že sa môžem aj naďalej spoliehať na Tvoju pomoc.

Vlastimil Fürst