… na prejavy Hospodinovej milosti, že neprestávajú, že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je tvoja vernosť. (Plač 3,22.23)

Len ten, kto prežil veľkú bolesť a horký smútok, môže pochopiť Jeremiášove emócie, ktoré vyjadruje v knihe Plač (Náreky). Boží prorok v hlbokom zármutku narieka nad zánikom Jeruzalema a rozptýleným národom, ktorý znáša dôsledky svojej neposlušnosti. Pri čítaní tejto knihy máme pocit, že azda každé slovo je zmáčané slzami pisateľa. Jeremiáš videl bolesť a skazu a uvedomoval si, že inak to ani nemohlo byť. Také sú prirodzené dôsledky hriechu. Podobne sa to odohralo aj na samom začiatku po páde prvých ľudí.
Boh vždy usiluje o naše dobro, pretože nás miluje. To si mohli v tých najťažších skúškach overiť všetci, ktorí stáli na jeho strane. Jeremiáš je síce zarmútený a plače, ale súčasne vyznáva, že Boží súcit nikdy neslabne. Aj keď je smutný, svoj postoj a výhľad vyjadruje vyznaním:
„Môj podiel je Hospodin, vraví moja duša, preto budem čakať na neho.“ (Plač 3,24)
Aj dnes žijeme vo svete plnom nespravodlivosti, chudoby a bolesti. Ak si však ako Božie deti uvedomujeme, že sú to prirodzené dôsledky vzbury proti Stvoriteľovi, malo by nás to skôr rozplakať a mali by sme sa s Bohom deliť o svoj zármutok. Ak máme s Bohom skutočný vzťah, potom môžeme žiť v nádeji a pevnej viere, že má vládu vo svojich rukách a že podľa sľubu všetko čoskoro zmení. To je predsa úžasné posolstvo!
„Ježiš Kristus nám nedal iba sľub, že s nami bude až do konca sveta, ale uistil nás, že s nami chce bývať po celú večnosť.“ (Neznámy autor)

Môj nebeský Otče, ďakujem Ti za knihu, v ktorej prorok plače a narieka nad osudom Izraela. Vďaka nej som si znovu uvedomil, aké dôležité je rešpektovať Tvoje rady. Ak sa vydám svojou vlastnou cestou, skončím rovnako ako vtedy Izrael.

Jiří Drejnar