Pokiaľ ide o príchod nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia sa okolo neho, prosíme vás, bratia, nedajte sa tak ľahko vyviesť z rovnováhy a zastrašiť nijakým duchom ani slovom, ani listom, údajne naším, ako by už bol nastal Pánov deň. (2Tes 2,1.2)

Ako dieťa adventistov som už počul veľa teórií o dátume druhého príchodu Ježiša Krista. Niektorí ľudia sú nepoučiteľní a stále sa snažia vypočítať, kedy to bude. Vôbec neprikladajú váhu tomu, že Ježiš jasne vyhlásil, že termín jeho návratu pozná len nebeský Otec.
Pri mojom poslednom čítaní knihy Z tieňa do slávy ma zaujalo, ako jej autorka komentuje Podobenstvo o desiatich pannách. Pri opise piatich „pochabých panien“ vysvetľuje, že sú to ľudia, ktorých „varovné posolstvo… vyľakalo…“ (E. G. Whiteová; Z tieňa do slávy, str. 273) Tento citát opisuje ľudí, ktorí verili, že Ježišov druhý príchod sa uskutoční na jeseň v roku 1844. Z konca sveta mali taký veľký strach, že boli ochotní urobiť čokoľvek, aby ho prežili. Zabudli však na to najdôležitejšie – vybudovať si dôverný vzťah s Ježišom.
Prišiel deň, keď mal podľa ich výpočtov prísť ich Pán, no nestalo sa tak – a ich lampy prestali svietiť. O svoju vieru vtedy prišla väčšina tých, ktorí zažili toto sklamanie.
Podobné nebezpečenstvo hrozí aj nám. Aj ja môžem vymeniť osobný vzťah so svojím Spasiteľom za strach z toho, čo prinesie budúcnosť. Pavol mi však radí, aby som žil vyrovnaným životom človeka, ktorý sa teší na návrat svojho Pána. Bez potreby neustále sa bičovať falošnými správami o tom, že koniec sveta je už tu.

Pane Ježišu, vieš, že Ťa mám rád a teším sa na Tvoj príchod. Nauč ma žiť vyrovnaným životom viery a pri čakaní ma uč trpezlivosti svätých.

Vlastimil Fürst