Viera je zárukou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme. (Žid 11,1)

My kresťania vnímame akúsi pomyselnú hranicu, ktorá rozdeľuje ľudí na veriacich a neveriacich. Aj keď sa hovorí, že každý – teda aj takzvaný neveriaci – niečomu verí, viera Kristových nasledovníkov patrí do inej „kategórie“. Viera nie je iba názor, ktorý vychádza z minulých poznatkov a skúseností a pokúša sa vytvárať obraz budúcnosti. Jedenásta kapitola Listu Židom je jedinečný test, ktorým si každý veriaci môže overiť, aká je jeho viera. Jej úvodné slová, uvedené na začiatku dnešného zamyslenia, provokujú k otázke, či ako veriaci zrakom viery skutočne vidíme za tento obzor a či sa naozaj vieme oprieť o sľuby, ktoré nám Boh dal. Je tu definícia viery, po ktorej nasleduje rozsiahla galéria biblických velikánov viery.
Niekto by sa mohol domnievať, že by bolo správne, keby niektoré mená v tomto zozname neboli. Napríklad Sára! Tá tam predsa nepatrí. Veď s posmechom zľahčila Boží sľub. Ani Samson, ktorý podľa nášho názoru na celej čiare prehral svoj život.
Vďaka Bohu, že sú tam aj oni. Veď ich zaradenie medzi vzory viery svedčí o tom, že Boh prikladá svoje meradlo tam, kde my ľudia nevidíme. Pamätajme, že ani lotra na kríži neklasifikoval podľa celého jeho života, ale podľa úprimného vyznania, ktoré vyslovil z posledných síl. Veriacim sa stal vo chvíli, keď vyjadril úplnú dôveru v to, čo nevidel.
Ktosi povedal, že veriť znamená spoľahnúť sa na Božiu dôveryhodnosť. Známa kresťanská spisovateľka Corrie ten Boomová sa modlila slovami: „Vďaka Ti, Pane, že nežiadaš veľkú vieru, ale vieru vo veľkého Boha.“
„Viera je vták, ktorý spieva, keď je ešte noc.“ (Rabíndranáth Thákur)

Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že nám dávaš odvahu pozerať sa s dôverou za obzor. Ďakujeme Ti za dar viery, vďaka ktorej môžeme už dnes vidieť Tvoje kráľovstvo a tešiť sa na chvíľu, keď doň vstúpime.

Jiří Drejnar