Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami — znie výrok Hospodina — sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej. (Jer 29,11)

Známeho vynálezcu Thomasa Edisona postihlo v decembri v roku 1914 veľké nešťastie, keď jeho laboratórium vyhorelo. Edison bezmocne stál a hľadel, ako plamene ničia nielen to, čo dlhé roky budoval, ale aj mnohé jeho plány a vízie do budúcnosti. Vedel, že z poistky, ktorú mu poisťovňa vyplatí, bude môcť zaplatiť len nepatrnú časť škody spôsobenej požiarom. Takáto situácia by zlomila a priviedla do zúfalstva nejedného človeka.
Druhý deň ráno prišiel k spálenisku a nad tlejúcim popolom vyhlásil: „Tu je pochované naše veľké úsilie, ale nebudeme zúfať. S Božou pomocou začneme znovu.“ O niekoľko týždňov venoval svetu úžasný vynález: prvý fonograf.
Edisonovu skúsenosť – a predovšetkým jeho postoj k nešťastiu –
môžeme prijať ako moderné podobenstvo, z ktorého vyplýva poučenie, čo robiť v podobných situáciách. Boh dáva svojim nasledovníkom príležitosť po každom nezdare a páde sa poučiť z minulých chýb. Nemáme sa k nim vracať a máme prijať jeho pomocnú ruku.
V 103. žalme uisťuje všetkých, ktorí ho v úctivej bázni vzývajú, že od nich vzďaľuje ich prestúpenia a že jeho milosrdenstvo ich prevyšuje tak mohutne, ako vysoko sa rozprestiera nebo nad zemou. Na Golgote potvrdil, že to myslí vážne. Pre našu záchranu obetoval svojho Syna Ježiša Krista. Nepochybujme o vierohodnosti jeho ponuky!
„Vo svojich rukách som mal veľa vecí, ktoré som stratil, ale čo som vložil do Božej ruky, to mám dodnes.“ (Martin Luther)

Jiří Drejnar