Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. (Ján 14,1-3)

Ježišova odpoveď na obavy, strach a beznádej učeníkov bola: „Nebojte sa, prídem znova…“ Ako keď sa deti pýtajú otca: „Čo máme robiť? Čo s nami teraz bude?“ A on im odpovie: „Vrátim sa! Čoskoro!“ Nehovorí: „Pomôžte si sami,“ ale sľubuje: „Ja sa vrátim.“
Človek je totiž schopný Božie kráľovstvo len prijať, nie stvoriť. Keď sa napríklad niekto topí, potrebuje pomoc zvonka – sám si nepomôže. Pomôcť mu nemôže ani jeho priateľ, ktorý sa topí spolu s ním. Takisto aj my potrebujeme pomoc zvonka, revolúciu zhora. Nie je nič, čo by nás mohlo spasiť, iba Ježišovo „prídem znova“ a naše pokorné „príď, Pane Ježišu“.
Dnešný človek často žije v neskutočnom virtuálnom televíznom svete. Niečo iné je vymyslený príbeh, niečo iné skutočnosť. Stav, v ktorom žijeme, je tvrdá realita a nemôžeme len tak vypnúť život ako televíziu s tým, že nás sa to netýka. Práve naopak, bytostne sa nás to týka, lebo my v tejto realite žijeme. Napriek tomu alebo práve preto dal Boh ľuďom do srdca túžbu po večnosti. Túžbu po ukončení zla, nečestného konania, nespravodlivosti, chorôb, narušených vzťahov a mnoho iných. Nebojme sa teda, Boh o našej túžbe vie a naplní ju.
To, čo Boh pre človeka pripravuje, nie je nič náboženské alebo nehmotné, ale zmysluplný život plný poznania a spravodlivosti; život, ktorý naplní skutočné ľudské túžby. Viem, nemáme s tým zatiaľ skúsenosť, ale to neznamená, že je to neskutočné. Sám za seba hovorí už len fakt, že to, čo sa našim predkom javilo ako nemožné, je pre nás bežné.

Vďaka Pane, že sa nemusíme báť beznádeje a toho, že nemáme a nemôžeme mať vplyv na našu vlastnú budúcnosť. Vďaka, že spolu s Jánom môžeme povedať: „Príď, Pane Ježišu.“

Jan Dymáček