Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. A ten život sa zjavil; my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. (1Ján 1,1.2)

Chcel by som byť obľúbený a vážený pre svoje vlastnosti a schopnosti. Ale aj odvážnejší, mať menšie brucho, viac zarábať, bez zaváhania milovať manželku a deti, nemať strach, vedieť sa aj biť, dokázať sa tak ovládať, že všetok hnev spracujem a úplne naň zabudnem. Chcel by som… veľa vecí. Často tie, ktoré nemám a ktoré mi nie sú celkom vlastné.
Čo chce Boh odo mňa, od vás, od teba? Podľa dnešného textu mám vychádzať z toho, čo vidím, z osobnej skúsenosti. Vidieť v nej Krista a potom o ňom svedčiť. Ak to poviem rečou psychológa, byť sám sebou, vychádzať z toho, aký som, neprikrášľovať sa, ale ani sa neočierňovať. Vo svojom živote vnímať Božie konanie, žiť s Bohom a hlásať to svojím životom.
Psychológovia Rogers a Maslow, otcovia humanistickej psychológie a psychoterapie, prišli s myšlienkou: Buď sám sebou.
Biblický text pokračuje ďalej: „Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda.“ Opäť si môžeme pomôcť jedným pojmom od spomínaných autorov – kongruencia – alebo zhoda emócií, myšlienok, postojov a správania. Biblický text nás vyzýva k vnútornej pravdivosti, zhode, kongruencii, podobne ako psychológovia, ktorí toto správanie považujú za dôležitý prejav osobnej zrelosti.
Hovorí sa, že iných môžeme ľahko oklamať, seba ťažšie a Boha už vonkoncom nie. Neraz sa chceme iným vyrovnať, dokonca ich predstihnúť. Byť prijímaný, lebo som taký, ako sú tí druhí, patriť k silnej väčšine. Niekedy je však potrebné zostať sám sebou, zostať sám, možno proti všetkým. Či už ide o veci viery, cti, alebo lásky.

Pane, pomôž nám, prosím, neklamať o svojom živote Tebe, ale ani sami sebe. Veď práve pravdivým, kongruentným životom môžeme osloviť blížnych, ktorí Ťa ešte nepoznajú.

Vladimír Korpáš