Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! (Mar 10,21)

Spasiteľ sa naňho s láskou zahľadel a povedal…, ale ľudia sa správajú inak. Často hovoria, vidia, čo spôsobili a až potom sa snažia zamilovať si toho, koho zranili. V horšom prípade ľudia len hovoria a o dôsledky sa nezaujímajú. Ježiš Kristus nemusel hľadať, pátrať a identifikovať stav, potreby a nasmerovanie človeka, pretože dopredu o každom všetko vedel.
O čo viac my ľudia potrebujeme dobre načúvať, klásť upresňujúce otázky, všímať si neverbálne prejavy človeka, brať ohľad na prostredie, v ktorom človek žije, premýšľať o jeho pôvodnej rodine a pripustiť vplyv genetiky na jeho prejavy. Takýto pohľad povedie k zdržanlivosti a väčšej opatrnosti predtým, než niečo povieme.
K ľuďom, ktorých nepoznáme, sme spravidla rezervovanejší. Nevieme, čo od nich môžeme čakať. Naše vnímanie je často nedostatočné pri tých, ktorých podľa nášho názoru dobre poznáme. V tomto prípade sa môžeme dopustiť tragického omylu. Ak sa stretneme s niekým blízkym po celom týždni, pozeráme do tváre človeka, ktorý medzitým veľa prežil. Nemyslime si, že je ten človek stále rovnaký a správajme sa voči nemu ohľaduplne. Načúvajme mu skôr, než začneme prezentovať svoje zážitky a názory, pretože zažil ďalšie životné situácie, ktoré ho formovali. Tak si môžeme svojich blížnych zamilovať, súcitiť s nimi a rozumieť tomu, čo prežívajú.
Ježiš Kristus načúval ľuďom, kládol im otázky a čakal na ich vyjadrenia. Ten, kto podľa jeho vzoru neuprednostňuje sám seba, môže prežívať prehlbovanie medziľudských vzťahov v rodine aj v cirkvi. Keď pri takom konaní otvorí ústa, aby „povedal“, jeho slovo bude vhodné, aktuálne a užitočné. Rýchlo niečo povedať je oveľa ľahšie, ako sa dobre pozerať, načúvať a zamilovať si toho, ku komu hovorím. Potom aj keď človek vysloví kritiku, dotyčný ju ľahšie prijme.

Pane Ježišu Kriste, pomôž mi, aby som podľa Tvojho vzoru dokázal vo vhodnú chvíľu mlčať a načúvať a v správny čas zas hovoriť.

Aleš Zástěra