Tí, čo rozsievajú so slzami, budú žať s plesaním. S plačom vychádza ten, čo rozsieva semeno; s plesaním sa však vráti a donesie snopy. (Žalm 126,5.6)

Chcel by som sa s vami podeliť o to, ako uveril brat Matúš. Predávali sme vtedy v Pardubiciach na ulici našu literatúru a Biblie. Niekedy za nami prišlo viac ľudí, inokedy menej. Raz sa u nás objavil jeden pán, obzeral si naše knihy a nakoniec povedal: „Nemáte kresťanský kancionál?“ „Nemám, ale ak chcete, zoženiem vám ho,“ odpovedal som. Moju ponuku s poďakovaním odmietol, ale prišiel znovu a pozeral sa na Bibliu. To bola príležitosť pre mňa. „Môžem vám ponúknuť tematické poznávanie Biblie!“ povedal som a ukázal mu prvé číslo študijných materiálov „Poznávame Bibliu“ od brata Hrdinku.
„Vy mi pošlete odpovede, poprípade napíšete, čo chcete vedieť a ja vám pošlem ďalšie číslo.“ Tak sa začala naša korešpondencia. Pretože veľmi túžil vedieť o Biblii viac, dohodli sme sa na osobnej návšteve. Pán Matúš bol veľký, zdatný človek okolo šesťdesiatky a pracoval ako vedúci hotela. Mal veriaceho otecka. Vedel pomerne dosť, no starosti, život a honba za niečím spôsobili, že žil bez Boha. Dohodli sme sa, že ho budem raz týždenne navštevovať. Pokračovalo to veľmi dobre, no jedného dňa ma zaskočil správou: „Odchádzam do dôchodku, no mám jedno dobré miesto a chcem ešte zarobiť nejaké peniaze. Musíme sa rozlúčiť.“ V očiach nás oboch sa zaleskli slzy. Jemu v predstave, že sa konečne finančne zmôže, mne z uvedomenia toho, že ho musím opustiť. Láska Božia nás zblížila, ale nedalo sa nič robiť. Uplynul rok. Ako obvykle som prišiel za kazateľom bratom Činčalom, aby sme šli spolu na kurz Biblie. Mali sme ešte čas, a tak som mu povedal: „Pôjdem sa zatiaľ pozrieť na pána Matúša.“ Zazvonil som. Jeho žena sa spýtala: „Čo chcete? Kto ste?“ „Som z kresťanského vzdelávacieho strediska…“ Chvíľu bolo ticho a potom opäť prehovorila: „Poďte rýchlo hore, starý oslepol.“
Pán Matúš už čakal. „Pán ma zastavil ako Pavla na ceste do Damasku,“ začal svoje rozprávanie. Dostal silnú cukrovku, navyše mal zničené ľadviny, takže musel chodiť na dialýzu. Začali sme znova spolu študovať biblické pravdy. Pán Matúš uveril a bol pokrstený. Dnes už medzi nami nie je, ale jeho meno je zapísané v Knihe života.

Bože, náš Otče, Tebe na nás záleží. Robíš všetko pre to, aby sme sa zastavili a uvedomili si, že bez Teba sme stratení. Nauč nás načúvať Tvojim radám. Nauč nás prijímať aj nepríjemné životné situácie s vedomím, že niekedy je to posledná možnosť, ako nás môžeš zachrániť pred večnou smrťou.

Karel Falgenhauer