A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený. (2Kor 5,15)

Raz som počas svojej rannej prechádzky prišiel k rieke v mieste, kde má slepé rameno. Bolo bezvetrie a voda bola úplne nehybná. Odrážalo sa v nej celé strieborné nebo. Ako v zrkadle som v nej videl nádherné stromy. Bol to krásny pohľad, ktorý som si na chvíľu dovolil vychutnať. Potom som dostal nápad. Vzal som kamienok a hodil ho do vody. Bol som zvedavý, čo sa stane s obrazom. Kamienok dopadol do vody a v rieke sa roztočili pravidelné kruhy – najprv širšie, potom jeden vedľa druhého, až boli úplne nahusto. Na striebornej hladine sa pri pohybe vody roztancovali aj stromy, pričom sa vlnila až k brehu a stromy vzápätí tancovali.
Na ten obraz som sa nemohol vynadívať. Vzal som nový kamienok a hodil ho ďalej než predtým. Chcel som sa dozvedieť, či vlnky dorazia ku mne aj z väčšej diaľky. Po chvíľke som videl, ako sa kruhy opäť blížia. Malý kamienok znovu oživil celú hladinu a stromy v odlesku zasa tancovali. Cítil som sa veľmi dobre a moje srdce bolo v tejto chvíli čisté. Mal som pokojnú myseľ a zdalo sa mi, že vidím otvorené nebo. Pochopil som, že cez tú krásu so mnou hovorí sám Boh. Znovu som hádzal kamienky, tentoraz hneď dva, asi desať metrov od seba. Tešil som sa, aká bude reakcia, keď sa kruhy z oboch miest spoja. Očakával som, že keď do seba narazia, vznikne chaos. Nevznikol. Kruhy sa zišli, ale neprekážali si. Nerušene šli svojou cestou ďalej, prekrývali sa. Miesto spojenia vyžarovalo energiu akoby silného prúdenia a žiarenia, pričom kruhy vytvárali také krásne obrazce, až sa mi tajil dych.
Počkal som, kým sa voda znova upokojila, a hodil do vody štyri kamienky do štvorca. Najskôr na hladine vznikli široké kruhy, postupne všelijako zvráskavené, ktoré sa spojili, preťali a vyžarovali obrovskú silu prúdu.
Vznikali obrazce nevýslovnej nádhery. Stromy sa zmietali. Z tejto krásy som sa v srdci radoval a vzdával Bohu slávu. Z toho, čo som videl, som si vzal toto ponaučenie: Jeden nepatrný dotyk vody rozvlnil celú hladinu. Rovnako aj jeden človek, či chce, alebo nechce, pôsobí na svoje okolie. Záleží na ňom, či kladne, alebo záporne, či je mu to jedno, alebo sa k svojmu vplyvu stavia zodpovedne. Nezabúdajme, že nie sme sami svoji, ale patríme Bohu. Náš život má veľký vplyv na naše okolie.

Pane Ježišu, pomôž mi dnes prežiť deň tak, aby za mnou zostávala vôňa Tvojho kráľovstva. Veľmi rád by som žil tak, aby môj život, moje skutky aj moje slová pozývali každého, s kým sa stretnem, k Tebe do nebeského domova.

Ivan Kudrfalec