Ľúto mi je zástupu; sú so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste… Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. (Mar 8,2-6)

Správa o nasýtení hladného zástupu nebola napísaná len preto, aby sme obdivovali Ježišovu božskú moc. Je pre nás výzvou, aby sme si uvedomili, ako Boh spolupracuje s ľuďmi aj vo veľkých veciach.
Ježiš urobil zázrak. Urobil to, čo ľudia sami neboli schopní vykonať. Použil pritom ľudské nástroje. Spolupracoval s tými, ktorí ešte pred chvíľou nariekali, že je už neskoro a že v tejto pustatine, kde práve sú, sa nedá nič zohnať. Takisto s tými, ktorí chceli vyzvať hladných poslucháčov, aby odišli od Ježiša a sami si obstarali niečo na jedenie. Spolupracoval s tými, ktorí ho ešte pred chvíľou presviedčali, že síce niečo majú, ale je to len desiata nejakého chlapca. To predsa nemôže stačiť pre toľko ľudí. Tento príbeh zaznamenali všetci štyria evanjelisti a z ich rozprávania si môžeme vytvoriť celkom detailný obraz. Bezradní učeníci dali Ježišovi to málo, čo mali, a vzápätí sa sami podieľali na realizácii zázraku. Stalo sa to len preto, lebo uverili Tomu, ktorý má moc vykonať to, čo povie.
Nie je to výzva, aby sme aj my boli ochotní slúžiť Tomu, ktorý má aj dnes moc urobiť zázrak? Spolupracujme s Bohom! Vezmime z jeho ruky chlieb života a rozdávajme ho hladným, ktorí sú okolo nás. Rozdávajme ho tým, ktorých predkovia sa kedysi nazývali „národom Biblie“.
„Malý počet pre Boha nič neznamená. Pre neho nie je nič malé, ak je prítomný.“ (D. L. Moody)

Pane Ježišu, príbeh o chlapcovi, ktorého desiatou si nasýtil veľký zástup, je úžasný. Ak bude treba, aj ja sa rád podelím o to málo, čo mám.

Jiří Drejnar