Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. (Rim 8,28)

Som jednou z tých šťastlivcov, ktorí vyrástli v cirkevnom prostredí. Považujem to za prednosť, pretože som bola uchránená od „svetských“ lákadiel. Môj život bol zameraný na aktivity zboru. Milovala som mládež a ich akcie a vydala som sa za veriaceho muža, s ktorým máme tri skvelé deti. To všetko som považovala za úžasné Božie požehnanie. Nemala som problém milovať Boha, veď všetko šlo podľa mojich predstáv a bola som šťastná.
Po pätnástich rokoch manželstva mi manžel oznámil, že odchádza. Cítila som sa hrozne. V tom istom roku zomrel môj otec a prišla som o prácu. Prežívala som ťažké obdobie. Keď sa však pozerám späť, bolo to najkrajšie obdobie môjho vzťahu s Hospodinom. Dal mi silu ísť ďalej, posilňoval ma a dotýkal sa ma svojou milujúcou dlaňou. Hľadala som ho každý deň, učila som sa mu dôverovať a túžila s Ním chodiť ako Enoch.
Dôverujem Hospodinovi, radujem sa v ňom a milujem ho, pretože on jediný ma nesklame a je mojou istotou.
Veľkou oporou boli pre mňa aj sestry a bratia zo zboru. Aj im patrí veľká vďaka. Zborové spoločenstvo je veľmi dôležité a ja som nebola na to všetko sama. Cítila som vplyv príhovorných modlitieb, ktoré boli na moju zranenú dušu ako balzam.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za nádej večného života. Už sa veľmi teším na stretnutie s Tebou. Milujem Ťa. Amen.

Jana Brabcová