Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. (Dt 6,6.7)

Mojim rodičom sa to darilo. Bol som poslušné dieťa, taký ten brat márnotratného syna. Dúfam, že môj záver bude pozitívny a nie nedokončený ako v podobenstve o márnotratnom synovi z Lukášovho evanjelia 15. kapitoly.
Ja si totiž vieru vážim napriek tomu, že ideálne predstavy som už zrejme stratil. Vážim si úprimný záujem, ktorý som cítil aj u rodičov. Takisto aj to, že sa nám venovali a že nás nenechali napospas dianiu okolo, že som bol uchránený od mnohých negatívnych vecí. Ďalej je to otvorenosť vo vzťahoch, snaha žiť život zmysluplne a zodpovedne.
Vážim si, že v čase dospievania som nebol sám, že som mal kamarátov, ktorí mali nejaké hodnoty. Určite aj to, že sme mali tiež starších kamarátov, ktorí mali viac skúseností a boli ochotní sa o svoje múdrosti s nami podeliť. Takisto trpezlivosť všetkých ľudí, s ktorými som prišiel do kontaktu.
Pozitívnych vecí by sa dalo vymenovať určite viac. Myslím, že veľkú úlohu v tom, že som veriaci, zohralo prostredie, kde som vyrastal, spôsob, ako som bol vychovaný a tiež komunita, v ktorej som bol doma. Pozitívne stránky viery sa časom menili. Niekedy ich bolo viac, inokedy menej. Ale veriť som nikdy neprestal. To bol môj svet, v ktorom boli moji blízki. Myslím, že nie som sám, kto verí aj na základe týchto pocitov.
Aké z toho vyplýva ponaučenie? Odvtedy, čo som si to uvedomil, snažím sa byť ohľaduplnejší voči tým, ktorí vyrastali inak, v inom prostredí a s inými ľuďmi, a tiež nechcú zmeniť „svoj svet“ len preto, že okrem pozitív má aj nedostatky.
„Nesúď svojho suseda, kým si dva mesiace nechodil v jeho mokasínach.“ (Indiánske príslovie)

Nebeský Otče, ďakujeme Ti, že vo svojom živote môžeme mať aj medzi ľuďmi veľa dobrých vzorov. Niekto v rodičoch alebo starých rodičoch, iný napríklad v duchovných súrodencoch. Nauč nás ohľaduplnosti voči tým, ktorí veria inak a majú iné vnímanie sveta ako my.

Miroslav Bielik