Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. (Mat 19,29)
Sokolovský zbor adventistov je svedkom toho, že Ježiš uzdravuje, aj keď fyzicky nie je na tejto zemi. Zachránil ženu, ktorá pod vplyvom ťažkých životných rán psychicky ochorela tak, že bola dokonca zbavená svojprávnosti.
„Presne si pamätám, keď prišla prvýkrát do zboru,“ spomína bývalý kazateľ zboru Petr Staš. „Bola bosá a priebeh kázne narúšala tým, že chcela jedlo a peniaze na cigarety.“ Tak si ju pamätajú aj ďalší členovia zboru a občania mesta Sokolov.
Extravagantná, svojrázna žena, ktorá upútala pozornosť každého, kto ju stretol. To je Rosvita, ktorú 20. augusta 2013 vyhlásil súd opäť za úplne svojprávnu a vrátil jej spôsobilosť vykonávať právne úkony v plnom rozsahu.
Psychiater vo svojom znaleckom posudku pre súd uviedol, že nemožno pochybovať o „pozitívnom vplyve začlenenia do spoločenskej náboženskej komunity, o vplyve na jej psychiku a neviditeľné pomocné siete tejto komunity…“ Konštatoval, že nastalo uzdravenie. Pre Rosvitu bol rok 2013 prelomovým rokom. Oslávila sedemdesiate narodeniny, v júni bola pokrstená a na jeseň sa vydala. Po desaťročnej známosti s Karlom sa mohli vďaka návratu právnej spôsobilosti konečne vziať.
Jej život bol veľmi pestrý. Narodila sa v čase vojny v Rakúsku a do Čiech prišla s rodičmi, keď sa osídľovalo pohraničie. Bývali v Libavskom Údolí a po rozvode rodičov na Zlaté. Vyštudovala strednú zdravotnícku školu a pracovala ako zdravotná sestra napríklad v pražskom Motole, sokolovskej pôrodnici a tiež v Psychiatrickej liečebni v Dobřanoch, kde sa neskôr vrátila ako pacientka.
Keď mala dvadsaťsedem rokov, dostala invalidný dôchodok. No aj tak sa v tridsiatich troch rokoch vydala. Túžila mať dieťa, ale napriek snahám lekárov sa to nepodarilo. Aby toho nebolo málo, zažila aj rozvod a následne sa susedia postarali o to, aby sa vysťahovala z garsónky. V holobyte, kde musela odísť, ju o všetko okradli.
V zúfalstve vyskočila z okna a zlomila si pätové kosti a členky. Potom ju prichýlil azylový dom a v roku 2007 ju úrady zbavili svojprávnosti. Vďaka svojej opatrovníčke dostala byt v penzióne na Starom námestí v Sokolove, kde teraz býva.
Do sokolovského zboru adventistov na Šenvertu sa prišla prvýkrát pozrieť po tom, čo v rádiu počula reláciu, v ktorej muž z tejto cirkvi rozprával o Bohu. Rosvite sa páčilo, čo hovoril, a tak vyhľadala adventistov v Sokolove. Spoločenstvo veriacich na Šenvertu na ňu zapôsobilo rovnako zvláštne ako oná rozhlasová relácia. Začala pravidelne chodiť na bohoslužby.
Zanedlho sa k nej pripojil aj jej priateľ Karol a spoločne v týždni chodili aj na biblické prednášky. Rosvita sa menila pred našimi očami. Pán Boh ju prostredníctvom tohto spoločenstva zbavil jej duševného utrpenia, ktoré ju sužovalo štyridsať rokov.
„Som šťastná,“ hovorí na prvý pohľad spokojná Rosvita. „V Boha som verila odmalička. On mi dal Káju a spoločenstvo veriacich, do ktorého veľmi rada chodievam. Kedysi som bola zúfalá a sama. Dnes je všetko úplne iné.“
Bože, Ty si nás stvoril, a preto nám rozumieš. Pane Ježišu, stal si sa človekom. Nič z toho, čo prežívame, Ti nie je cudzie. Duchu Svätý, Ty sa nám prihováraš cez naše svedomie a vedieš nás k nášmu nebeskému Lekárovi, ktorý má liek na každú chorobu. Uzdravuj aj dnes naše vnútro.
Hanka Kábrtová
