Svoje oči dvíham k vrchom; príde mi odtiaľ pomoc? Moja pomoc je od Hospodina, ktorý utvoril nebo i zem. Nedopustí, aby sa ti noha zachvela. Nedrieme tvoj strážca. Nedrieme veru ani nespí ten, čo stráži Izrael. Hospodin je tvoj strážca. Hospodin je ti záštitou po pravici. Slnko ti cez deň neublíži ani mesiac v noci. Hospodin ťa ochráni pred každým zlom, on ti ochráni život. Hospodin bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky. (Žalm 121,8)

Krátko po krste som sa ocitol v starostlivosti lekárov. Cítil som slabosť, pre ktorú sa mi občas „zakrútila“ hlava. Vyšetrenie krvi ukázalo nedostatok červených krviniek. Bol som zrazu v nemocnici na komplexnom vyšetrení, ktoré malo odhaliť príčinu mojich ťažkostí.
Jedného dňa mi ošetrujúca lekárka oznámila neuveriteľnú a šokujúcu správu. Znela kruto a nemilosrdne: „Máte rakovinu žalúdka!“ Zrejme si viete predstaviť, čo urobí takéto oznámenie so psychikou človeka. Dostnete akoby studenú sprchu. V priebehu niekoľkých sekúnd sa vám v mysli premietne celý váš život a pochopiteľne prichádzajú otázky typu: „Čo bude ďalej?“
Prekvapilo ma, s akým pokojom som prijal túto správu. Pomohlo mi v tom poznanie Božej lásky, dobroty a milosrdenstva. Vďaka tomu som sa psychicky nezrútil. Mal som so sebou Bibliu, tak som ju vzal do rúk a otvoril na stránke uvedeného Žalmu 121. Po jeho prečítaní som v sebe náhle pocítil obrovskú silu, vôľu a odhodlanie nevzdať to a bojovať s krutou realitou. Veril som, že Pán Boh ma v tom nenechá samého.
Na otázku „prečo verím?“ mám celkom jednoduchú odpoveď: „Pretože chcem.“
Verím, že prostredníctvom Žalmu 121 mi Pán Boh odpovedal na moje otázky a pochybnosti. Uistil ma o tom, že všetko dobre dopadne. To sa aj potvrdilo. Po operácii a následnej rádioterapii a chemoterapii mi nevypadol jediný vlas navyše. Odvtedy uplynulo päť rokov a pri kontrolách je všetko v poriadku.

Hospodine, ďakujem Ti za Tvoju úžasnú lásku, pomoc a ochranu, akú nám hriešnym ľuďom poskytuješ.

Jan Procházka