K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. (Mar 10,13-16)

K Ježišovi prichádza skupina mamičiek, ktoré si prajú, aby požehnal ich deti. Učeníci majú pocit, že Majster nemá čas na takéto malichernosti, a tak ženy s deťmi posielajú preč. Sú prekvapení, keď vidia reakciu svojho učiteľa. Ježiš sa rozhneval – a na to neboli zvyknutí. Možno ho takého videli prvýkrát v živote.
Svojím hnevom Ježiš vydáva svedectvo o tom, ako veľmi mu záleží na deťoch a mladej generácii. Praje si, aby práve najmenší a najmladší mohli už od útleho veku poznávať Boha ako svojho dobrého otca, ktorý si zasluhuje rešpekt a úctu, a súčasne prejavuje svojim deťom lásku a pochopenie.
V poslednom čase sa stretávam s názorom, že je nesprávne v rodinách „oslavovať“ narodeniny detí. Argumenty proti sú rôzne, často až hrozné. Som vďačný svojim rodičom, že vždy, keď mal niekto v rodine narodeniny, urobili si čas. Dokonca aj otec, ktorý bol často preč celé dni, na naše narodeniny nikdy nezabudol.
Tešil som sa na každé narodeniny. Mama pripravila dobré jedlo a niekedy upiekla aj zákusky. Večer sme si všetci sadli okolo stola, rozprávali sa a spomínali. Pritom sme jedli dobroty, popíjali dobrý čaj alebo jablkový mušt. To, na čo som sa vždy tešil najviac, prišlo až na koniec. Všetci sme si kľakli na kolená a otec sa modlil. Ďakoval Bohu za môj život. Na záver svojej modlitby prosil Boha, aby ma chránil aj počas ďalšieho roka a obdaroval ma svojím požehnaním. Vďaka tomu som už ako dieťa mohol vnímať, že Boh je niekto, kto ma chráni a dáva mi svoje požehnanie. Ďakujem rodičom, že nepodľahli tlaku tých, ktorí už vtedy tvrdili, že podobná rodinná bohoslužba pri životnom výročí je hriech.

Milý Pane Ježišu, ďakujem Ti za to, že si žehnal malým deťom. Ďakujem Ti, že aj dnes chceš dať svoje požehnanie každému, kto oň stojí. Prosím, žehnaj všetkým malým aj veľkým, ktorí dnes „slávia“ svoje narodeniny a čakajú, že na nich položíš svoje žehnajúce ruky.

Vlastimil Fürst