Ja len tebe dôverujem, Hospodin. Povedal som: Ty si môj Boh. V tvojej ruke je môj čas. (Žalm 31,15.16)

Tak, už som aj ja jeden z tých, ktorí si práve pred chvíľou nešťastne zabuchli dvere do bytu. Vraj nemáte podobnú skúsenosť? Vraj nechápete, ako sa niečo také hlúpe môže niekomu stať? Dodnes som bol jedným z vás…
Ale teraz pekne po poriadku. Je piatok. Moja starostlivá manželka pripravila na pekáč časti kuraťa a nachystala zeleninu s tým, že na mne už bude len uvariť zemiaky a upiecť kura v rúre. Aj tak som musel žene volať dvakrát do práce, aby som sa uistil, či postupujem správne. Rozohrial som elektrickú rúru, vložil do nej pekáč, ošúpal zemiaky, priviedol do varu… Mal som dvadsať minút, kým bude kura hotové, a tak som sa rýchlo pustil do upratovania. Vybehol som von s košom a v duchu som sa chválil, že ako dobrý správca správne využívam čas. Aké však bolo moje zdesenie, keď som si cestou späť uvedomil, že som omylom vzal kľúče od pivnice a nie od domu a bytu… Pekáč v rúre, zemiaky na sporáku… Presne ako v komédiách – nemal som ani kľúče, ani peniaze či telefón…
Šiel som „na čierno“ električkou k synovi do školy, či má náhradné kľúče… Už som si predstavoval, ako niekoho neznámeho na parkovisku prehováram, aby ma odviezol k manželke do práce, že nemám kľúče, peniaze, nič… A že môžeme vyhorieť, ak mi nevyhovie.
Aby som to skrátil, syn Vašík požičal kľúče svojmu udýchanému ockovi. Z posledných síl som dobehol domov a vypol sporák aj rúru… Svoj život žijeme každý deň „naostro“. Nikdy nevieme, čo nás stretne zajtra… To, že som mohol osobne spoznať dobrého Boha, aj to, že viem, že môj život je v Jeho rukách, je veľký bonus, ktorý si denne užívam. Keby som si chcel túto skúsenosť à la bezdomovec vymyslieť, asi by mi to nenapadlo.
V živote nás možno čakajú situácie, ktoré by nám pravdepodobne ani na um nezišli. Možno už dnes, kohokoľvek z nás… Ako kresťan viem, že som v Božích rukách, a to pre mňa veľa znamená. Nech je žalmistovo vyznanie vyznaním každého z nás aj dnes ráno…

Bože, náš Otče, v živote prežívame situácie, ktoré nám pri pohľade späť pripadajú ako komédia. Len nevieme, kedy prídu. Ďakujem Ti, že aj v týchto situáciách si s nami – aj keď nám sa niekedy zdá, ako keby to bolo presne naopak.

Václav Vondrášek