Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. (Fil 4,6)

Dom, v ktorom bývam, má päť vchodov, a všetci jeho obyvatelia majú byt v osobnom vlastníctve. Dohodli sme sa, že urobíme generálnu opravu. Zastávam funkciu domovníčky jedného vchodu, v ktorom bola miestnosť na motocykle slúžiaca pre celý dom, no teraz bola dlhodobo nevyužitá. Počas opráv sme ju začali využívať ako zázemie pre firmy, ktoré robili opravné práce. Keď bolo všetko dokončené, miestnosť bola opäť prázdna. Konečne pokoj. Večer som ďakovala Bohu, že napriek rôznym komplikáciám súvisiacimi s opravami, všetko bolo hotové. Zrazu počujem: „Zažiadaj o prevedenie tej miestnosti do úžitkového vlastníctva obyvateľov vášho vchodu.“ Bránila som sa: „Pane, veď ani neviem, čím a ako tú požiadavku zdôvodniť.“ Potom som si však povedala, že skúsim napísať aspoň osnovu.
S modlitbou som začala písať a za dvadsať minút bola napísaná celá žiadosť. Mala som pocit, ako keby mi niekto diktoval myšlienky. Potom som s tým oboznámila susedov z nášho vchodu. Všetci to podpísali a na najbližšej schôdzke výboru som žiadosť predložila predsedovi nášho spoločenstva. Prečítal si len nadpis a jeho zástupca povedal: „Vy ste nás predbehli. Uvažovali sme, že ten priestor prenajmeme a všetky potrebné opravy by nájomca urobil na vlastné náklady. Potom by sme z toho mohli mať aj nejaký príjem.“
Nič som na to nepovedala, lebo som nepoznala ich zámery, ale Pán Boh o nich dobre vedel. Predseda rozhodol, že sa to musí riešiť na valnom zhromaždení, aby sa k tomu vyjadrili všetci. Keď bolo toto stretnutie zvolané, všetci si vypočuli našu žiadosť v plnom znení. Následne zaznela výzva, aby sa k tomu všetci vyjadrili. No nastalo veľké ticho. Nové opakovanie výzvy a znova ticho. V duchu som sa modlila: „Pane, tak neviem, či to bol vtedy Tvoj hlas, alebo moje ilúzie.“
Výzva zaznela ešte tretíkrát a zrazu sa ozval jeden člen a povedal: „Je to priestor nášho vchodu a my ho chceme aspoň po rokoch využiť na to, na čom sa dohodneme.“ Po jeho pripomienke bola žiadosť všetkými schválená.
Získaný priestor teraz využívame ako miestnosť pre bicykle, a to len vďaka samotnému Bohu. Naučila som sa v živote so všetkým prichádzať k svojmu Bohu, lebo viem, že On má vždy riešenie. Ďakujem mu za Jeho priznanie, vedenie aj pomoc.

Pane Ježišu, každý deň ma učíš, že sa oplatí dôverovať Ti. Napriek tomu sa mi stále stáva, že niekedy radšej verím sám sebe. Pomôž mi dnes znova prekonať moju márnomyseľnosť a zveriť svoj čas do Tvojich rúk.

Sliwková