My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša… Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. (Sk 13,32.33.38)

Uvedené slová sú zo záveru Pavlovej kázne v Antiochii. Zdôrazňujú jadro celého evanjelia: „Každému, kto uverí v Ježiša, Boh odpustí všetky hriechy!“
Získať odpustenie znamená ísť jedinou cestou, ktorú Boh v Písme ukázal. Nie je zložitá, nevyžaduje prinášanie neúnosných obetí ani prekonávanie náročných prekážok. Jediné, čo žiada, je vzdať sa falošnej sebadôvery a zavádzajúcej spravodlivosti. Boh odpustí každému, kto po poznaní samého seba úprimne prizná, že odpustenie potrebuje. Do biblickej reči preložené: Boh žiada skutočné pokánie. Slovo pokánie sa vytratilo zo súčasného slovníka. Ak ho ľudia používajú, tak len v prenesenom zmysle, aby ospravedlnili nejaký malý poklesok. Na začiatku cesty Boh požaduje pokánie, ktoré zahŕňa tri kroky: poznanie hriechu, jeho vyznanie a zanechanie.
V Antiochii sa mnohí vydali touto cestou. Zo záveru biblickej správy vyplýva, že postavenie, prosperita a spôsob života mohli niektorým z nich zaslepiť oči a stať sa im prekážkou k priznaniu hriechov a pokániu.
Náš svet sa podobá Antiochii. Je to miesto horúčkovitého podnikania, zábavy a nerestí. Boh očakáva, že aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí budú šíriť správu, že cesta k večnému životu je otvorená.
Nechceš sa aj ty podeliť s niekým o túto radostnú správu?
„Sú len dva druhy ľudí, ktorých môžeme nazvať rozumnými – tí, ktorí slúžia Bohu z celého svojho srdca, pretože ho poznajú, a tí, ktorí ho hľadajú celým svojím srdcom, pretože ho nepoznajú.“ (Pascal)

Môj Pane, idem za Tebou, pretože som spoznal Tvoju odpúšťajúcu lásku. Viem, že som hriešny, preto túžim po Tvojom odpustení. Sním zo mňa, prosím, špinu môjho hriechu a obleč ma do rúcha svojej spravodlivosti. Ďakujem.

Jiří Drejnar