Bratia, keď teda máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne, po novej a živej ceste, ktorú nám otvoril cez oponu, čiže cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristúpme s úprimným srdcom v plnej istote viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. (Žid 10,19-23)

Náš útvar, kde som vykonával povinnú základnú vojenskú službu, dostal nového veliteľa. Práve sa vrátil zo štúdií v Sovietskom zväze a vďaka nemu nastalo obdobie niekoľkých pozitívnych zmien. Jednou z nich bola možnosť navštíviť veliteľa pluku v utorok poobede bez toho, že by sa musel zachovať služobný postup. Práve v tom čase dostal kamarát Jirka list od svojho dievčaťa, v ktorom mu písala, že sa s ním asi rozíde. Požiadal veliteľa roty o krátku dovolenku, ale ten mu ju zamietol.
Radil som mu: „Dnes je utorok. Zájdi za veliteľom pluku a skús si to vybaviť s ním.“ Jirka namietal, že to nemá cenu, no nakoniec dal na moju radu. A tak hneď vo štvrtok večer odcestoval na tri dni domov. Apoštol Pavol mi radí, aby som sa nebál ísť so svojimi starosťami aj radosťami priamo k Bohu. Na rozdiel od starozákonných čias dnes už nepotrebujem ľudského prostredníka, lebo vďaka obeti Pána Ježiša môžem odvážne vstúpiť priamo k Božiemu trónu.

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že každý deň môžem stále znovu spoznávať, ako veľmi ma miluješ. Ty sám si povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ Keď vidím Tvoju lásku, dostávam novú odvahu na to, aby som pri Božom tróne znovu prijal odpustenie a radostnú istotu spasenia.

Vlastimil Fürst