Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Ján 14,15)

Ak ústrednou témou prvých štrnástich veršov 14. kapitoly je viera, tak v časti vymedzenej veršami 15-24 je to láska k Bohu, ktorá sa spája s vernosťou vo forme zachovávania prikázaní. Táto pasáž je prepojená štyrmi výrokmi o tom, čo prináša láska k Ježišovi. Najskôr čítame uvedený verš 15, a potom ďalšie podobné výroky vo veršoch 21, 23 a 24.
V týchto štyroch výrokoch o tom, čo prináša láska k Ježišovi a jej opak, sa po jazykovej stránke stretávame so všetkými vtedajšími spôsobmi gréckej gramatiky. Oznamovacím, rozkazovacím, spojovacím v čase prítomnom aj budúcom, a to pri jednom slovese téreo (zachovávam) v spojitosti so slovesom agapao (milujem) v kladnom aj zápornom zmysle. Akoby na vyjadrenie toho, že tieto výroky majú nepretržitú platnosť.
Môžeme v tom vidieť odraz hebrejského myslenia a gramatiky, kde sa tiež nedá jednoznačne určiť, či ide o čas prítomný, alebo budúci.
Vtedajší pozorný poslucháč alebo čitateľ mohol chápať tieto vyhlásenia aj ako ozvenu starozákonného vyznania Izraela: „Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať.“ (5Moj 6,4-7)
Teda budeš milovať a nasledovať Hospodina vždy a všade, za každých okolností. Vyhlásenie oslovujúce v každom čase.
Stretávame sa tu s formuláciou „ten milujúci mňa“ (21,24) a „ten, kto ma miluje“ (23). Adresátom tohto posolstva je teda každý, kto chce a miluje Ježiša. Je to požiadavka, ktorá sa vzťahuje na nás dnes takisto ako na učeníkov, s ktorými Pán Ježiš hovoril krátko pred ukrižovaním. Je to veľmi nadčasová zvesť, ktorá naliehavo prehovára ku každému z nás.

Pane, chceme Ťa milovať celým svojím bytím. Pomôž nám zachovávať Tvoje prikázania a učiť to aj naše deti.

Hanka Machová