Potom vzal dieťa, postavil ho do prostriedku, zobral ho na ruky a povedal: Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal. (Mar 9,36.37)
Ježiš rád pôsobil ako takzvaný au pair – staral sa o deti. Učeníci mu v tom chceli brániť, pretože si mysleli, že má dôležitejšiu prácu. (Mar 10,13) On im však dal najavo, že je rád, keď za ním idú deti, keď im môže venovať svoju pozornosť a objímať ich. (Mar 10,16) Vyjadril dokonca prianie, aby sme nasledovali jeho príklad. (Mar 9,36) Lásku, ktorú venujeme malým deťom, venujeme podľa neho v skutočnosti Bohu. (Mar 9,37)
Ježišov prístup je viac ako len au pair. Sme pre neho ako vlastné deti, ba ešte viac. Hovorí: „Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem.“ (Iz 49,15)
Po dvadsiatich minútach pokusu oživiť novorodeniatko, lekári vyhlásili dieťa za mŕtve. Matka sa vzdala nádeje na zázrak, rozbalila práve narodeného chlapčeka a položila si ho priamo na svoju kožu, aby sa s ním rozlúčila. Otec sa k nim pritúlil a spolu prežívali svoj žiaľ. Po dvoch hodinách objímania, dotykov a rozprávania sa s dieťatkom, zrazu začalo javiť známky života. Mama mu dala trochu mlieka na svojom prste a na prekvapenie všetkých dieťa začalo dýchať. O chvíľu otvorilo oči a chytilo sa matkinho prstu. Neuveriteľný zázrak!*
Keď táto žena zachránila dieťa svojím dotykom, objímaním a láskyplnými slovami, ako rýchlo nás Ježiš, zdroj života, môže „vzkriesiť“ už dnes. Čo s tebou urobí jeho objatie a požehnanie? Opakuj si Dávidovu modlitbu, aby ťa celý deň sprevádzala: „Keby ma otec i matka opustili, Hospodin by sa ma ujal.“ (Žalm 27,10)
