Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť biedu. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. (Fil 4,11-13)

Grécky kráľ Pyrrhus mal všetko, čo mu vtedajšia spoločnosť mohla ponúknuť. Chýbalo mu len jedno – spokojnosť. Rozhodol sa, že povedie vojnu proti Rimanom. O jeho pláne sa dozvedel múdry Cineas a navštívil teda svojho panovníka a začal sa ho pýtať: „Pane, Rimania sú vojenským a hrdým národom. Keď ich porazíme, čo budeme robiť? Čo budeme robiť, keď si podmaníme celé Taliansko?“
Pyrrhus odpovedal: „Podmaníme si Sicíliu. Potom príde na rad Kartágo a Líbya… Nakoniec nezostane nikto, kto by nám odolal.“ Mudrc pokračoval: „Dobre. Čo budeme robiť, keď budeme vládnuť nad celým svetom?“
Kráľ sa začal smiať: „Potom budeme doma a budeme sa radovať!“ Mudrc zvážnel: „Pane, prečo toľko nebezpečenstva a námahy? Nebolo by lepšie zostať doma rovno a radovať sa už teraz?“
Kráľ jeho radu neprijal. Vo vojne, do ktorej sa vydal, padol. Radosti sa teda nedočkal.
Apoštol Pavol sa vedel radovať z toho, čo mal. Nečakal, kým bude mať všetko alebo aspoň viac. Ďakoval Bohu a radoval sa. Veď našiel dôvod na radosť. Preto kresťanom radí, aby sa učili radovať v každej životnej situácii. Veď majú Ježiša a vďaka nemu ich čaká večný život. Nezabudni, že:
– nikto na svete nemá všetko, – neexistuje nikto, kto nemá vôbec nič, – každý môže mať to najlepšie – osobný vzťah s Ježišom a vďaka tomu večný život v nebeskom kráľovstve.

Pane Ježišu, chcem Ti ďakovať za to, čo mám. Chcem sa radovať z toho, že mám Teba a vďaka Tebe aj večný život. Ešte raz vďaka za to, čo mám. Daj mi ducha štedrosti, aby som sa mohol radovať aj z toho, že sa môžem deliť s tými, ktorí majú menej než ja.

Vlastimil Fürst st.