Amen, amen, hovorím vám, že vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. Aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme. (Ján 16,20.22)

V texte Ján 16,16-19 je sedemkrát použité slovo „o chvíľu, zakrátko“ (mikron). Pán Ježiš sa snaží učeníkom vysvetliť, že zakrátko bude musieť odísť k Otcovi a oni ho neuvidia, ale potom o chvíľu alebo na chvíľu ho znova uvidia. Učeníci to nechápu. Možno nechcú alebo nemôžu pochopiť a prijať, že odchádza. Preto vo svojej reči na rozlúčku už po niekoľkýkrát (napr. 14,28; 15,18-25) pripomína, že ani On, ani učeníci, ani my dnes sa nemôžeme vyhnúť skúsenosti kríža – smrti, bolesti a utrpeniu.
Aj táto pasáž sa končí pozitívne (verš 20). Pán Ježiš dvojitým amen zhrnuje, že ich smútok sa premení na radosť. Nevyjadruje a nekvantifikuje, čo je ono „o chvíľu“, aký čas to konkrétne znamená. Namiesto toho používa v 21. verši obraz rodiacej ženy, ktorej bolesť sa premení na radosť, keď na svet príde nový človek. Tento symbol sa používa už v Starej zmluve (Iz 26,16-19; 66,7-14), ale aj v Novej zmluve (Mat 24,8) v eschatologickom zmysle, takže poukazuje aj na radosť na konci vekov. Bude to radosť, ktorú učeníkom ani nám nikto nevezme, ako je napísané v 22. verši.
Téma radosti sa prelína celou rečou aj v 17. kapitole, kde sa Pán Ježiš modlí, aby Jeho učeníci a neskôr aj nasledovníci mali plnosť Jeho radosti. (Ján 17,13) Znova tu vidíme Ježišovo pastoračné správanie, ako chce dať radosť a nádej tým, ktorých necháva na zemi a ktorí budú žiť v tomto boľavom svete. To je aj dnes veľkým povzbudením a nádejou pre každého z nás.

Náš drahý Pane Ježišu, ďakujeme, že všetku bolesť, trápenie, zármutok a smrť, s ktorými sa musíme vyrovnávať na tejto zemi, zmeníš na radosť. Ďakujeme, že Ty si tu žil, vieš, aké to je, chápeš nás a prinášaš nám vyslobodenie.

Hanka Machová