Počuli ste, že som vám povedal: Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi… (Ján 14,28a)

Pán Ježiš na začiatku tohto verša hovorí: Odchádzam a znova prídem, resp. prichádzam k vám. Čas odchodu a budúceho príchodu Pána Ježiša sa v celej 14. kapitole vzájomne prelína a nedá sa jednoznačne oddeliť. Je vidieť, že obe udalosti splývajú v jedno.
Toto prelínanie časových línií môže znamenať aj to, že svoj kresťanský život máme žiť vyvážene, aj keď nevieme, kedy Pán Ježiš prichádza či príde. Jednoducho nejde o čas, keď sa všetko naplní, ale o náš vzťah k Ježišovi, ktorý prichádza.
V ďalšej časti 28. verša Pán Ježiš nadväzuje na to, čo povedal predtým – aby sa nechveli strachom. Teraz hovorí, že ak ho milujú, mali by sa dokonca radovať. Majú sa radovať z toho, ako veci na seba nadväzujú a plynú. Majú sa radovať, pretože ich milovaný Pán a Majster opakovane pripomína, že znova príde. Ale aj z toho, že má veci pod kontrolou. Pán Ježiš v tejto svojej reči na rozlúčku s tými, ktorí mu boli v posledných rokoch najbližší, zdôrazňuje, že čas Jeho odchodu nemá byť časom tragickej skľúčenosti, ale časom Príhovorcu (verše 16.17.25), časom lásky (verše 15.21.23.24.28), viery (verše 1.11.12), pokoja (verš 27) a radosti (verš 28). Z toho všetkého je možné sa radovať napriek tomu, čo prichádza.
Radovať sa napriek okolnostiam, dokázať sa radovať, aj keď sa zdá, že veci nejdú tak, ako by sme očakávali alebo chceli. Tento postoj rozvíja aj apoštol Pavol, keď hovorí: „Ustavične sa radujte v Pánovi.“ (Fil 4,4) Je to radosť aj v bolesti, nie je to póza ani pretvárka. Je to niečo, čomu sa máme učiť a čo je výzvou pre každého kresťana.

Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že nás učíš radovať sa, aj keď niekedy život nie je radostný. Pomôž nám, aby sme takúto radosť objavili a mohli s ňou žiť. Nauč nás radovať sa tak, ako nám to ukazuje Písmo.

Hanka Machová