V tých dňoch, keď rástol počet učeníkov, helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. (Sk 6,1)

Kresťanskú cirkev na počiatku tvorili Židia, ktorí prijali Krista. Mali svoj sociálny systém, vďaka ktorému sa dokázali postarať o svojich chudobných. Po čase sa k cirkvi začali pridávať kresťania ďalších národností vrátane Grékov. Práve oni sa časom začali sťažovať, že ich chudobní nedostávajú rovnakú pomoc, pričom predtým nemali ani to, čo získali pripojením k cirkvi, no teraz sa cítili ukrátení. Mali zrazu vyššie nároky. Či už ich nároky boli opodstatnené, alebo nie, v pozadí tohto sporu bolo obyčajné ľudské sebectvo.
Len tak mimochodom, skúsme sa počas dnešného dňa zamyslieť, kde všade sa stretávame s niečím podobným, možno aj v oveľa väčšej miere. Vďaka tomu si možno uvedomíme, že potrebujeme Božiu pomoc, o ktorej Júda napísal: „Tomu však, ktorý vás môže uchrániť pred pádom a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu, jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva, veleba, moc a vláda pred všetkými vekmi teraz i na všetky veky…“ (Júda 24.25)
Na Bohu ma fascinuje a priťahuje skutočnosť, že dokáže definovať problém a súčasne ponúknuť riešenie. My vieme pomerne objektívne posúdiť problémy iných, u seba až takí objektívni nie sme. Možno dokážeme aj motivovať, ale silu na prekonanie problému poskytnúť nedokážeme. To nevie nikto, iba Boh. Len On dáva silu vstať a viac neklesnúť.

Pane, naplň moje srdce trvalou vďačnosťou, aby som bol spokojný aj vo chvíli, keď ten druhý má viac ako ja.

Samuel Ondrušek