Upokoj sa, moja duša, lebo Hospodin ti dobre urobil. (Žalm 116,7)

V priebehu celých dejín zohráva pocit istoty v živote človeka významnú rolu. Niekedy menej, inokedy viac si uvedomujeme, že práca, domov, ba ani rodina nie sú neotrasiteľné piliere nášho života. Veci, ktoré nás obklopujú, sú také pominuteľné, že sa zdá, že pocit istoty jednoducho neexistuje. To nás vrhá do náruče strachu a tiesne, obáv o život svoj i život svojich blízkych.
Človek potrebuje mať istoty, o ktoré sa môže oprieť. Nedokážeme ovládať počasie; kedykoľvek nás môžu prekvapiť búrky, víchrice, tornádo, povodne… Takisto nedokážeme ovládať rozhodovanie ostatných; kedykoľvek nám môžu svojím konaním zničiť naše predstavy a plány. Všetko, čo prežívame, dokážeme ovplyvniť menej, než by sme čakali. Stále sú tu vonkajšie okolnosti, ktoré vnášajú zmätok do nášho života.
Živý Boh stavia hrádzu vlnám chaosu, no Jeho zasľúbenia sú plné istôt. Sľubuje nám množstvo krásnych vecí pre náš život a pridáva aj uistenie o nepominuteľnom večnom živote. Označenie Boha za skalu, štít a pevný hrad, sú slová plné istoty.
Hospodin nám ponúka svoju ruku, aby sme sa nemuseli báť pádu, keď zakopneme. Ak sa ho sami nepustíme, On nás nenechá spadnúť. V Jeho moci – ktorá nás presahuje, ako vesmír presahuje Zem – môžeme zložiť svoje neúspechy, problémy a každý náš ďalší deň. Najradostnejšou správou evanjelia je, že Boh o nás vie a stará sa o nás. On jediný nám dáva šancu žiť lepší život.
Prečo verím v Boha? Pretože som sa už neraz presvedčil, že Ježiš dáva pocit istoty a pokoja. Postaví sa ako hrad nielen za mňa, ale aj za teba a za každého, kto sa na neho spoľahne.

Pane, ďakujem Ti za Tvoje zasľúbenie pokoja a pomoci. Pomôž mi, prosím, aby som sa dokázal spoľahnúť na Teba. Nechcem presadzovať vlastnú vôľu, ale chcem hľadať tú Tvoju a podľa nej žiť.

Libor Vojáček