Nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti. (Kol 3,14)

Bol som neveriaci a slovo „Boh“ mi nič nehovorilo. Žil som si svojím „plnohodnotným životom“ a riadil som sa heslom: „Robím, čo chcem a čo mám rád.“ Fajčil som, aby som si dokázal, že som chlap. Piť som začal ešte pred dovŕšením osemnástich rokov. Najprv len pivo, potom „všetko, čo tieklo, okrem asfaltu“. Túto vetu som prevzal od nášho cestára.
Stále som pracoval v prašnom prostredí, kde bol všade na šachtách uhoľný a kamenný prach. Neskôr som obrábal liatinu a železo, a tam sa tiež veľa prášilo. Po krátkom hľadaní som si našiel dievča z chudobnej, ale dobrej a veriacej rodiny. Aj keď som vtedy o tom vôbec neuvažoval, stále som plánoval, že budem naplno žiť.
Ako to tak býva, musel som sa oženiť. Zanedlho po svadbe nastali „zlé časy“. Manželke prekážalo, keď zo mňa po návrate z práce cítila alkohol. Ja som to považoval za normálnu vec, lebo som sa rád zúčastňoval na každej oslave. Pretože mi bolo ľúto mojej ženy, sľuboval som jej, že sa polepším. Aj keď som si dával väčší pozor, väčšinou to zostalo len pri sľuboch.
Po čase prišlo na svet ďalšie dieťa a ja som pokračoval vo svojich zabehnutých koľajach. Manželkina mama bola veriaca katolíčka a podľa svojej viery aj žila. Začal som si to všímať po narodení druhého dieťaťa. Vážil som si na nej, že nikdy nenadávala a mala vždy dobrú náladu. Vedel som, že ma má rada takého, aký som. A aj na základe toho som začal o sebe rozmýšľať.
Spomínam si, že som sa jej pýtal, kde berie tú silu, aby na mňa nenadávala, keď som sa napríklad k nej alebo jej dcére nesprával pekne. Ona vždy odpovedala, že ma má rada a nech premýšľam, či ma môj spôsob života napĺňa, keď vidím, ako sa manželka trápi.
Hovorila, že Boh jej dáva silu, aby ma videla v tom lepšom svetle. O tom som musel často premýšľať. „Čo je to za silu a ako ju od Boha dostáva, keď chodí len do kostola? Žeby to bolo tým kostolom?“ Stále mi to vŕtalo v hlave a túžil som mať v srdci taký pokoj, aký mala ona.
V tom čase jeden syn študoval a druhý sa učil za stolára. Dohodol som sa s tým starším, že babičke urobíme radosť a dáme sa pokrstiť! Mladší syn už pokrstený bol.
Pán farár ma pokrstil v mojich tridsiatich ôsmich rokoch a so mnou aj šestnásťročného syna. Môj život sa začal meniť k lepšiemu. Nebolo to iba krstom, ale najmä tým, že som začal premýšľať o Bohu. Čítal som Bibliu, modlil sa a prosil, aby ma zmenil. A ono to fungovalo! Prestal som fajčiť a po nejakom čase som skoncoval aj s alkoholom. Až potom som zistil, čo znamená žiť plnohodnotným životom. S manželkou sme šťastní! To však nie je všetko. To bol len začiatok nášho hľadania Boha!
Každému, kto chce žiť týmto životom, odporúčam, aby začal premýšľať o Bohu. V tom pomáha čítanie Biblie. Najlepšie je začať čítať najprv Novú zmluvu. Nezabudnite pri tom na modlitbu. Ten, kto to skúsi, uvidí, ako sa jeho život začne meniť k lepšiemu. A nielen jeho život, ale aj život jeho rodiny!
Nie je nič lepšie, než mať v srdci toľko pokoja, že ho môžete rozdávať iným. Tak, ako ho dávala manželkina mama nám a svojim piatim deťom. Všetci sme veriaci a máme sa radi. Nie peniaze, ale láska Kristova nás spája!

Pane Bože, ďakujem Ti za ľudí, ktorých príklad nás núti premýšľať o tom, kde sa v nich berie ten pokoj, láska a sila, vďaka ktorej zvládajú aj najťažšie životné situácie. Chcem byť ako oni. Spolieham v tom na Tvoju pomoc.

František Ch.