Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. (Fil 4,6.7)

Som skalopevne presvedčený a geneticky podmienený optimista, ale neverím na bezstarostný život. Mať starosti a trápiť sa nimi však nie je to isté. Biblia varuje pred tým druhým – pretože „radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti“. (Prísl 17,22) Myslím, že vysušení kostlivci nie sú práve najlepším výsledkom či príkladom kresťanského života. Na druhej strane, osobne som alergický na tých, ktorí evanjelium a kresťanstvo predstavujú ako život v trvalej nirváne. Ostatným tvrdia, že po obrátení Boh zbaví človeka všetkých starostí. Nezbaví a nikdy to nikomu nesľúbil. Ježiš nás však dokáže previesť trápením tak, ako to nedokáže nijaké náboženstvo, nijaká droga ani nijaký odborník v odbore psychológie alebo psychiatrie.
Na dosiahnutie sľubovaného pokoja, ktorý je presným opakom onoho trápenia, stačí celkom málo: prosiť a ďakovať. Alebo inak – ďakovať v prosbách. Byť vďačný za to, čo som ešte nedostal už vo chvíli, keď vyslovujem prosbu. Potom príde pokoj ako dôsledok nádeje a viery, že Boh moje volanie skutočne počuje a nezostáva k nemu ľahostajný. Tým nechcem povedať, že sa všetko nakoniec akoby zázrakom skončí tak, ako si predstavujem a ako by som si prial. Pokoj nepodporuje pasivitu alebo dokonca lenivosť. Dostávam ho k aktívnemu očakávaniu, v ktorom to najlepšie – a niekedy aj jediné, čo môžem so svojou starosťou urobiť – je čakať na Božie slovo a čin. To, čo môžem vyriešiť sám, vlastne ani žiadna starosť nie je.
Ježišov pokoj je pre človeka zavaleného skutočnými starosťami niečo nepredstaviteľné. Prevyšuje akékoľvek naše predstavy aj všetky naše pocity! Boží pokoj paralyzuje našu racionálnu aj emocionálnu aktivitu. Veď koľko logických argumentov sme inak schopní nájsť na ospravedlnenie svojho trápenia! Koľko pocitov zmieta naším vnútrom v takých chvíľach…! Keď sa tento pokoj rozhostí v našej mysli a upokojí náš srdcový rytmus, potom prežívame niečo metafyzické, čo sa v našom jazyku nedá ani pomenovať. Pre mňa je to dôkazom toho, že stojí za to sa so svojimi problémami obracať na Boha.
„Starosti sú ako naše deti. Pri starostlivom ošetrovaní zdarne rastú.“ (Anglické príslovie)

Pane Bože, aj dnes Ti chcem dať všetky svoje starosti, problémy aj obavy. Už to vedomie, že na to všetko nie som sám, prináša úľavu. Naplň moje srdce radosťou, aby som potom mohol pomáhať iným hojiť ich rany. Ďakujem, že ty ma máš vo svojej starostlivosti.

Jozef Slowík