Vtedy Hospodin povedal satanovi: Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Satan odpovedal Hospodinovi: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha? Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine. Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!? (Jób 1,8-11)

Nepriateľ prichádza, ako je jeho zvykom, žalovať, napádať a rozsievať pochybnosti o Božom charaktere. Podľa svojho kupeckého myslenia „niečo za niečo“, ako je u neho zvykom, posudzuje aj vzťah bohabojných ľudí k Hospodinovi. V priebehu celých dejín je v tejto taktike úspešný. Aj nejeden odovzdaný človek začína pri narastajúcich problémoch pochybovať o vedení a láske svojho Spasiteľa.
Mnohí, ktorí sú súčasťou Božieho ľudu, ešte nedokončili vysokú duchovnú školu, ktorá končí dizertáciou na tému: „Nerozumiem, ale verím.“ Boh nemusel skúšať Jóba, pretože Všemohúci pozná motiváciu svojich verných k službe. Môžeme predpokladať, že keby Hospodin neupozornil na Jóba, satan by si vytipoval niekoho iného za cieľ svojej kritiky. Určite by vybral niekoho, na kom by podľa vlastného odhadu mohol exemplárne pred celým nebom predstaviť vypočítavé pohnútky veriacich vo vzťahu k Bohu.
V Jóbovom prípade si však nemohol byť istý. Vedel, že iba Stvoriteľ pozná motiváciu svojich služobníkov. Ako človek si predstavujem, ako Boh musel váhať, kým upozornil na Jóba, ale pritom tak musel urobiť skôr, než si svoju obeť nepriateľ vybral. Akékoľvek oneskorenie by mohlo byť pred celým vesmírom vysvetlené v neprospech veriacich. Vzbudilo by podozrenie, že „niečo za niečo“ je vo vzťahu k Bohu celkom bežné.
Čo prežíval Ten, ktorý je láska, keď vybral Jóba a pritom vedel, že Jeho služobník nebude schopný pochopiť, prečo a kvôli komu je podrobený takým ťažkým skúškam? Satan sa chopil svojej úlohy a vztiahol ruku na všetko, čo Jób mal. Boh naňho nevztiahol ruku, ako žiadal tento protivník Všemohúceho, ale len povolil skúšku za presne vymedzených podmienok.
Súčasný čitateľ rozumie celému pozadiu tohto sporu lepšie než Jób; zdá sa, že možno aj lepšie ako zhromaždené nebeské bytosti. Čo by asi znamenalo zlyhanie Jóba, ktorý sa stal predobrazom Mesiáša?

Pomôž mi, Pane, veriť, aj keď nerozumiem, nesúdiť, keď neviem a nepochybovať o Tvojej láske, keď ju práve nevnímam.

Aleš Zástera