Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči. (Fil 2,13)

Dôverovať Bohu nie je ľahká vec. Všetko, čo sa vám zdalo byť jasné, je zrazu komplikované. Kladiete si otázky, ktoré by ste normálne neriešili. V živote máte ďalšiu osobu, na ktorú musíte brať ohľad, s ktorou musíte počítať. A to vám občas prevráti život naopak. Namiesto toho, aby ste v sobotu konečne doma upratali, uvarili si niečo dobré, stihli odložené veci z minulého pracovného týždňa, poslali deti k babičke na opatrovanie a konečne si vyložili nohy na stôl, pretože je za vami naozaj ťažký týždeň, ráno zbalíte seba, deti, manžela a idete cez celé mesto do zboru.
Hneď pri vchode stretnete brata, ktorý vás poriadne nazlostí. Deti neposlúchajú, nechcú sedieť a byť ticho a do toho všetkého ste nervózni a pohádate sa s manželom/manželkou. Cestou domov sa vám pokazí auto, pretože ani tá vaša kraksňa už jednoducho nevládze. V týždni ste nemali čas opraviť, čo bolo treba, a vzápätí rozmýšľate, či vám to vlastne stojí za to. „Prečo to všetko robím? Prečo verím Bohu? Má to vôbec zmysel?“ Hneváte sa sami na seba, že stále veríte v niečo lepšie.
Môže však nastať aj iná situácia. Zložené ruky, zavreté viečka a slza, ktorá sa kotúľa po tvári. Pokoj a úľava, ten moment, keď cítim Jeho prítomnosť. Nesmierne túžim tieto chvíle predĺžiť a vychutnať si ich do úplného naplnenia. Je to také silné, že pre túto chvílu vám všetky ťažkosti stoja za to.
Pre ne si stále znova nechám prevrátiť svoj život hore nohami a dovolím Bohu, aby mi ho skomplikoval. Pre túto chvíľu nasadnem už tisícu sobotu do auta, ktoré už poznamenal zub času. Pre ňu chcem byť lepšia, bijem sa sama so sebou a nenechám všetko plávať, len aby som mohla znovu prežívať tie chvíle s Bohom.
Pre tieto chvíle verím v Boha, ktorý ma miluje, ktorý to so mnou nikdy nevzdá, povzbudzuje ma, čaká na mňa s otvorenou náručou, objíma ma, dáva zmysel môjmu životu, poskytuje mi radosť zo života. Je so mnou, keď sa smejem; je so mnou, keď plačem a objíma ma, keď sa hnevám. Premáha ma svojou láskou a v Jeho prítomnosti si uvedomujem, že moja predstava lásky ani zďaleka nevystihuje krásu Božej lásky.
Pre každú takú chvíľu v Božej prítomnosti totiž stojí za to žiť. Na základe nich verím v niečo (a niekoho) lepšieho vo svojom živote.

Ďakujem Ti, Bože. Za svoj život, za deti, za manžela, za ľudí okolo seba, za náš dom aj záhradu. Za to, že si to so mnou ešte nevzdal a ďalej bojuješ aj za mňa. Ďakujem Ti, že kvôli Tebe a vďaka Tebe som vzácna a milovaná bytosť.

Radka Effenbergerová