Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. (1Moj 1,27)

Osudy jednotlivých ľudí aj spoločenské udalosti nezriedka spôsobia situáciu, keď sa zrazu rútia všetky predstavy o budúcnosti, všetky veľké aj malé plány. Zostanú len otázky: „Čo ďalej? Má vôbec zmysel, aby nejaké ďalej ešte bolo?“ Jedinou istou perspektívou zostáva, že človek musí zomrieť a že nič nie je isté.
Vďaka Biblii však vieme, že na našom začiatku stál Boh a dal nám dôvod žiť a zmysel bytia. Boh nám dal lásku, cit, slobodu, schopnosť odpúšťať, abstraktné myslenie, fyzickú silu, možnosť pracovať, podieľať sa na spravovaní zeme, na tvorení nového života pri plodení detí. Dal nám vzor najlepšej morálky a okrem toho si praje, aby sme s ním vytvárali spoločenstvo.
„Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil.“ (Ef 2,10) Nie je práve toto náplňou zmysluplného života? Niekto povedal: „Prijímanie plní dlane, dávanie plní srdce.“ Apoštol Pavol k tomu dodáva:
„Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ (Sk 20,35)
„Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum.“ (Prísl 3,5) Nie vždy je človeku jasné, prečo sa veci vyvíjajú istým spôsobom. Dôvera v Hospodina však umožňuje viesť zmysluplný život napriek nepriaznivým okolnostiam. „Spravodlivý ľud, čo zachováva vernosť a má nezlomnú myseľ. Daruj mu pokoj, veď v teba dúfa.“ (Iz 26,3)
Nie je dôležité trápiť sa pre veci, ktoré nemôžeme zmeniť. Napríklad postaviť dom, spoznať neznáme, ale žiť, ako nám Boh radí.
(Mimochodom, aj to prináša uspokojenie.) Žiť s dôverou v Neho a v Jeho pomoc.

Ďakujem, Pane, že môžem vedieť, že to obohacuje môj život a dáva mu zmysel. Ďakujem, Pane, že ani Šalamún nekončí oným „márnosť márností, všetko je márnosť“, ale po celoživotnom skúmaní dochádza k záveru: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka!“ (Kaz 12,13)

Jan Dymáček