Upriam svoje srdce na výchovu! (Prísl 23,12)

Ak čítame tento pokyn osobne, potom je ním na nás vyvíjaný tlak, doslova privádzať „svoje srdce k disciplíne“, teda pracovať na sebe. Keď sa to musí prikazovať, znamená to, že je to ďalšia vec, ktorú ako príjemcovia tohto textu prirodzene nerobíme. Okrem toho ide v tejto priamej reči o opakovaný nárok na vlastnú sebakultiváciu a na starostlivosť o svoje srdce (Prísl 22,17), teda na vlastnú spiritualitu. Už skôr bola v knihe Príslovia prikázaná starostlivosť o svoje srdce výzvou „prikláňať svoje srdce za rozumnosťou“. (Prísl 2,2b) K životu s Bohom patrí aj snaha uviesť svoje srdce do disciplíny, čo znamená dať svojmu vnútornému životu disciplínu. Srdce je však mimo dosahu činnosti človeka (môže naň pôsobiť len Boh, pozri Jer 31,33; Ezech 11,19). Tento pokyn je preto ľudskými prostriedkami a silami nerealizovateľný. Takto formulované požiadavky predstavujú nepriamu výzvu hľadať pomoc u Hospodina, teda vyzývajú na modlitbu.

Radi by sme, Hospodine, uskutočnili vo svojom živote tento nárok, ale nevieme, ako máme svoje srdce privádzať k disciplíne. Odovzdávame túto svoju neschopnosť aj svoje srdce Tebe a prosíme Ťa, aby Ty sám si bol zdrojom nášho konania, našej sebakultivácie, nášho duchovného života. Prosíme o schopnosť starať sa o naše srdce. Ďakujeme za to, že Ti smieme zveriť svoje srdce.

Jiří Beneš