Nezasahuj do poľa sirôt! (Prísl 23,10)

Na prvé počutie môžeme byť v rozpakoch, či sa týmto zákazom máme vôbec zaoberať. Takýmto zákazom obvykle nevenujeme pozornosť aj preto, že ochranu nad sirotami za nás prevzal štát. Tým sa naše sociálne cítenie, to znamená zodpovednosť za slabých členov našej spoločnosti, výrazne oslabilo. Tento zákaz nám však pripomína jednu veľmi dôležitú vec o nás samých, rovnako ako o ďalšom princípe života s Bohom. Ak je potrebné zakazovať vstup na pole sirôt, znamená to, že si máme sami o sebe niečo uvedomiť:
a) prirodzene v sebe nemáme zábrany do poľa sirôt nezasahovať;
b) máme v sebe prirodzenú tendenciu do poľa sirôt zasahovať.
Čo je zlé na tom, ak zasahujeme do poľa sirôt? Pole sirôt zrejme predstavuje zdroj ich obživy, a preto je nedotknuteľné (nesmie sa tu napr. paberkovať). Pole predstavuje ohraničený priestor, na ktorom hranica vymedzuje územie, ktoré niekomu patrí. S hranicami sa nedá hýbať, ako nás vyzýva predchádzajúci paralelný zákaz. (Prísl 22,28 a 23,10) Zákazom nevstupovať na pole sirôt je táto skutočnosť ešte zintenzívnená – nielen nehýbať s hranicami, ale ani nezasahovať do nimi vymedzeného priestoru, teda do poľa.
V podstate to znamená rešpektovať výsadné postavenie najohrozenejších ľudí.
Na základe tohto zákazu si máme uvedomiť nielen to, že sociálna citlivosť nám nie je prirodzená, ale pomáha nám túto necitlivosť korigovať a súčasne pestovať ohľaduplnosť a zodpovednosť za sociálne slabých spolubratov. Tak môže mať naše obmedzenie, naša disciplína životodarné účinky – ľuďom okolo nás sa bude žiť lepšie a ľahšie.
Pozitívnym rozmerom alebo cieľom tohto zákazu je spontánna ochrana práv siroty alebo každého slabého a ohrozeného blížneho.
Ohľaduplnosť, ochrana, súcit a milosrdenstvo – to sa od nás očakáva, k tomu tento zákaz smeruje a to prináša život s Bohom.

Hospodine, ďakujeme Ti za to, čo nám pomáhaš o sebe zistiť. Súčasne Ti ďakujeme aj za to, ako nás vedieš a prebúdzaš našu spolupatričnosť s tými, ktorí sú slabí. Ďakujeme Ti, že sa nás slabých zastávaš a že nás chrániš – že Ti na nás záleží. Prosíme, aby si nám dával silu prejavovať svoju vieru ohľaduplnosťou, súcitom a milosrdenstvom.

Jiří Beneš