Jedz a pi, – vraví ti, ale jeho srdce ti nie je naklonené. (Prísl 23,7)

Tento tretí pokyn upravujúci stravovanie poslucháča (po Prísl 23,3.6) je tu uvedený ako nárok, ktorý nemá a nesmie mať váhu, a to z dvoch dôvodov:
a) je v podstate bezvýznamný. Vyzýva iba ku konzumácii; k životnému štýlu založenému na konzumácii, na užívaní si (jedení). Ak z nášho okolia prichádzajú len pokyny konzumovať, len podnety v zmysle „chlieb a hry“, nesmieme ich brať vážne. Inak povedané, Hospodinov vyznávač nesmie akceptovať pokyny od spoločnosti, ktorá z nás robí len konzumentov, len príjemcov a divákov. Spoločnosť nám nesmie určovať, čo budeme jesť a piť alebo že máme (len) jesť a piť;
b) podľa tohto textu totiž pochádza od človeka, u ktorého nie sú slová v súlade s jeho úmyslami, teda od človeka vnútorne rozdeleného.
Jeho slová popierajú jeho úmysly a nemajú a ani nesmú mať nad naším životom presilu. Pretože ten človek nechce, aby sme sa o niečo delili, o nasýtenie blížnych, ale ani o zmiernenie ich núdze. Nerobí to zo srdca, lebo ide len o gesto a prázdne slová.

Hospodine, pod dojmom týchto slov Ťa prichádzame poprosiť o štyri veci: 1. daj nám rozpoznať váhu slov, ktoré počujeme, aby sme neboli ovládaní slovami svojich blížnych, ale len Tvojimi slovami; 2. chráň nás pred konzumným životným štýlom, ktorému sme v našej spoločnosti vystavení; 3. zbav nás podozrievavosti, teda strachu zo všetkých slov svojich blížnych, ktoré počujeme; 4. chráň nás pred tým, aby naše slová neboli prázdne, teda pred tým, aby naše srdce nebolo s tými, s ktorými sa rozprávame.

Jiří Beneš