Nejedz chlieb neprajníka! (Prísl 23,6)

Na prvý pohľad vyzerá tento zákaz ako druhý pokyn upravujúci stravovanie poslucháča (po Prísl 23,3): nesmieme nejaký chlieb jesť, ani chcieť jesť (ako vyplýva z nasledujúceho zákazu dychtiť po pochúťkach), ba ani počúvať toho, kto nás na jedenie nabáda. (Prísl 23,7)
V tomto prípade však nie je kladený dôraz na stravovanie, ale na hostiteľa, darcu pokrmu. Doslovný preklad zákazu „nejedz chlieb zlého oka“ nám hovorí, že musíme brať ohľad na to, kto potravu predkladá. Zákaz má teda spoločenský rozmer – nabáda nás byť opatrný pred spoločenstvom určitých ľudí, čiže udržiavať si od nich odstup.
Toto nabádanie, či skôr obmedzenie vidíme v tejto priamej reči už tretíkrát. Je to variácia predchádzajúcich dvoch zákazov: nepriateľ sa s hnevlivým človekom a nedychti po pochúťkach vladára. (Prísl 22,24; 23,3) Nejde tu len o to, čo do seba nevpúšťať, ale aj o to, koho k sebe nepúšťať. Jednoducho je zakázané spoločenstvo pri stole s človekom, ktorý toho nie je hoden. Nesmieme dávať najavo nijaké sympatie človeku, ktorému z očí číha zlo. Žiť s Bohom znamená mať sa na pozore pred človekom zlého oka.

Hospodine, ďakujeme za toto varovanie. Pomôž nám, prosím, rozpoznať zlo v očiach, aby sme sa vedeli oslobodiť od takýchto ľudí. Pomôž nám nepozerať len na kvalitu stravy, ale aj na človeka, ktorý nám ju ponúka.

Jiří Beneš